
Chapter 358 — कृत्सिद्धरूपम् (The Established Forms of Kṛt: Primary Nominal Derivatives)
व्याकरणपाठक्रमे तिङ्सिद्धरूपात् कृत्सिद्धरूपे प्रवृत्तेऽस्मिन्नध्याये कुमारः कृत्प्रत्ययैः नाम्नां कृदन्तानां च निष्पत्तिं त्रिषु अर्थक्षेत्रेषु—भावे, कर्मणि, कर्तरि—विवृणोति। ल्युṭ्/क्तिन्/घञ् इत्यादयः भाववाचकाः, क्तप्रभृतयः कृदन्ताः प्रायः कर्तृवाचकाः, कदाचित् भावकर्मवाचकाः; शतृ/शानच्, वुण्/तृच् इत्यादयः कृदन्त-कर्तृवाचकनिर्माणाः निर्दिश्यन्ते। क्विप्प्रत्ययजाः (यथा स्वयम्भू), लिट्-सम्बद्धाः कृत्प्रकाराः (क्वन्सु/कान्), तथा छन्दसि बहुलाः उणादयः विशेषरूपेणोक्ताः। प्रत्ययः–अर्थः–उदाहरणम् इति वर्गीकरणेन व्याकरणशास्त्रं श्रुतिसम्मतं साधनं, यथार्थबोधाय धर्म्यवाक्यप्रयोगाय च, इति प्रतिपाद्यते।
No shlokas available for this adhyaya yet.
It systematizes kṛt-affixes (primary nominal derivatives), mapping specific suffixes to the three derivational senses—bhāva (action/state), karman (object), and kartṛ (agent)—with representative examples and special Vedic formations.
By refining linguistic precision, it supports correct mantra/scriptural understanding and disciplined communication; this aligns scholarship and ritual accuracy (dharma) with the broader puruṣārtha framework, where knowledge serves both worldly competence (bhukti) and liberating insight (mukti).