
Chapter 146 — Aṣṭāṣṭaka Devī-s (अष्टाष्टकदेव्यः)
अस्मिन्नध्यायेऽग्निर्ईश्वरवाक्यरूपेण त्रिखण्डीं—ब्रह्मविष्णुमहेśवरीं—मातृकाणां गुह्यहृदयसम्बद्धां मन्त्ररचनां निरूपयति। मातरः साध्यसिद्धिप्रदाः, अक्षयाः, अप्रतिहतगतयः, वशीकरणोच्चाटनमूलनकर्मकर्त्र्यः, विशेषतः शत्रुकृत्यच्छेदे सिद्ध्यर्थं च। ‘विच्चे स्वाहा’ इत्यन्तमन्त्रखण्डान्, पाठभेदान्, पदगणनां मन्त्रसमूहे विन्यासं च निर्दिशति। पञ्चप्रणवसीमाभिः जपपूजां, पदसन्धिषु कुब्जिकाहृदयप्रवेशं, ‘त्रयाणां मध्ये’ इति वर्णविन्यासनियमं, शिखाशिवा/भैरवसूत्राणि, द्वात्रिंशद्वर्णक्रमानुगतानि त्र्यक्षरबीजानि बीजसहितानि बीजरहितानि च प्रतिपादयति। उत्तरार्धे कुलानुसारं ब्राह्मणीमाहेश्वरीकौमारीवैष्णवीवाराहीऐन्द्रीचामुण्डामहालक्ष्मीदेवीनामानि संगृह्य, युद्धजयार्णवविधिना जयार्थं मण्डलपूजां विशेषयति।
No shlokas available for this adhyaya yet.
A Trikhaṇḍī mantra-framework tied to the secret Mātṛkā-hṛdaya, with prescribed japa/worship, pada-sandhi insertion of Kubjikā-hṛdaya, and phonetic (varṇa) arrangements supporting maṇḍala-based victory rites.
It repeatedly frames the Mothers’ powers as operative for jaya: uprooting obstacles/enemies, cutting hostile rites (para-karma), and prescribing maṇḍala worship of specific kula-born goddess groups explicitly “for victory.”
Because mantra efficacy and transmission depend on exact phonetic forms; the chapter preserves variant endings and syllable-forms to document recensional differences while still maintaining counting schemes (pada totals; inclusion within larger mantra sets).