
Adhyāya 144 — Kubjikā-pūjā (कुब्जिकापूजा)
ईश्वरः कुब्जिकापूजाविधानं पुरुṣार्थेषु सर्वेषु जयसिद्ध्यर्थं निरूपयति। साधकः केवलं मूलमन्त्रेण वा सम्पूर्णपरिवारपूजया वा आराधयेत्। ततः विस्तीर्णकुब्जिकामन्त्रजपः, कराङ्गन्यासौ, तथा वामा–ज्येष्ठा–रौद्रीक्रमेण त्रिसन्ध्योपासनं विधीयते। कौलगीत्र्या कुब्जिका कुलवाक्साम्राज्ञी महाकाली चोच्यते। पादुकापूजा नाममालाभिः (षष्टिसंख्या, ‘नमो’पर्यन्ता) विस्तार्यते; मण्डलन्यासाः, दिक्पूजा, बलिमन्त्राः, बीजवर्णविन्यासाश्च निर्दिश्यन्ते। अन्ते देवी द्वात्रिंशदक्षरसमष्टिरूपा नीलोत्पलश्यामा षण्मुखी द्वादशभुजा नागाभरणा शस्त्रादिधारिणी ध्यायते। विद्या–देवी–गुरुशुद्धित्रयम्, देशासनगणना, मातृका–डाकिनीशक्तिसमूहाश्च समन्विताः; मन्त्रदेहन्यासः विश्वव्यवस्था चैकत्र संगच्छन्ति, विजय-साधनाय अनुशासितं अग्नेयं तन्त्रप्रयोगं प्रदर्शयन्ति।
No shlokas available for this adhyaya yet.
Mantra-recitation is followed by kara- and aṅga-nyāsa, then sandhyā worship in three modes (Vāmā, Jyeṣṭhā, Raudrī), expanding into pādukā-pūjā, maṇḍala/directional worship, bali offerings, and final visualization of the varṇa-devī (32-letter Kubjikā form).
It frames victory as puruṣārtha-aligned (dharma and artha included), disciplines power through purification (vidyā–devī–guru), and anchors results in ordered worship—nyāsa, maṇḍala cosmology, and ethical observances—thus integrating bhukti with a dharma-governed sādhana.