
Dhanurveda-kathanam (The Teaching of Martial Science)
अस्मिन् धनुर्वेदप्रधानाध्याये भगवान् अग्निः शौर्यस्य शास्त्रीयं क्रमं निरूपयति—हस्तस्य मनसश्च दृष्टेश्च साधनात् लक्ष्यवेधननिश्चयः, ततः पश्चाद् वाहनारूढकर्मण्यधिकारः। अनन्तरं रज्जूनां पाशानां च प्रमाणानि, रूपविशेषाः, धनुर्ज्यायाः योग्यद्रव्याणि चोच्यन्ते—जयः निर्माणशुद्ध्या सह धैर्येणैव सिद्ध्यति। शिक्षाविधौ गुरवः साधकस्य स्थितिं विन्यस्य हस्तक्रियासमन्वयं शिक्षयन्ति। ततः व्यवहारयुद्धोपयोगाः—कवचितशत्रौ भ्रमरायुधस्य वेष्टन-क्षेपणम्, सम्यग्योगाधीनाः वल्गित-प्लुत-प्रव्राजित-गतयः, जयानन्तरं निग्रहबन्धनं च। आयुधधारणाकर्षणविधिः निर्दिश्यते—असिः वामपार्श्वे, वामहस्तेन दृढग्रहणं, दक्षिणहस्तेन निष्कर्षणम्; आयुध-शूल-प्रमाणानि कवचस्थापनस्थानानि च। अन्ते वाहनानां व्यायाम-संस्कारः, गत्यर्थं विनियोगार्थं च, धर्म्यविधिना कौशलं च व्यवस्थां च एकीकृत्य प्रतिपाद्यते।
No shlokas available for this adhyaya yet.
Precise martial metrics and materials: e.g., a pāśa (noose) of ten hands, a well-twisted noose of even thirty units, bowstrings made from cotton, muñja, hemp-fibre, sinew, arka-fibre, and rawhide, plus specified handling protocols (left-hand grip/right-hand draw) and dimensional guidance for implements and armor placement.
By subordinating force to discipline and right procedure: mastery begins with control of hand, mind, and sight, proceeds through regulated training under teachers, and culminates in restraint and order (bandha, proper carriage, measured construction), aligning martial capability with dharma rather than aggression.