Previous Verse
Next Verse

Shloka 14

पार्वत्याः तपः—हिमालयादिभिः उपदेशः / Pārvatī’s Austerity and Counsel from Himālaya and Others

दग्धो हि मदनो येन येन दग्धं गिरेर्वनम् । तमानयिष्ये चात्रैव तपसा केव लेन हि

dagdho hi madano yena yena dagdhaṃ girervanam | tamānayiṣye cātraiva tapasā keva lena hi

Тот, кем был сожжён Кама (Мадана), — тем же была опалена и лесная чаща этой горы. Здесь же, одной лишь аскезой, я приведу Его (Шиву) ко мне.

दग्धःburnt
दग्धः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootdah (धातु)
Formकर्मणि क्त-प्रत्ययान्त (PPP) ‘burnt’; पुंलिङ्गे, प्रथमा, एकवचनम्; विशेषणम् (मदनः)
हिindeed/for
हि:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formनिपातः; हेत्वर्थ/खल्वर्थ-प्रयोगः (indeed/for)
मदनःMadana (Kāma)
मदनः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootmadana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
येनby whom
येन:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
येनby whom
येन:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; पुनरुक्ति (emphasis)
दग्धम्burnt
दग्धम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootdah (धातु)
Formकर्मणि क्त-प्रत्ययान्त (PPP) ‘burnt’; नपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया, एकवचनम्; विशेषणम् (वनम्)
गिरेःof the mountain
गिरेः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootgiri (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
वनम्forest
वनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootvana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
तम्him
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
आनयिष्येI will bring
आनयिष्ये:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootā-nī (धातु)
Formलृट् (Simple Future), उत्तम-पुरुषः, एकवचनम्; आत्मनेपदम्
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction)
अत्रhere
अत्र:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootatra (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्ययम् (adverb)
एवindeed/only
एव:
Avadhāraṇa (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअवधारणार्थक-अव्ययम्
तपसाby austerity
तपसा:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Roottapas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
केवलेनby mere/only
केवलेन:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootkevala (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (तपसा)
हिindeed
हि:
Nipāta (निपात)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formनिपातः; बलार्थक/हेत्वर्थक (indeed/for)

Pārvatī

Tattva Level: pati

Shiva Form: Rudra

Shakti Form: Pārvatī

Role: liberating

Cosmic Event: Kāmadeva-dahana; burning of the mountain-forest (collateral blaze of Rudra’s fiery power)

S
Shiva
P
Parvati
K
Kama (Madana)

FAQs

Pārvatī declares that Śiva—the one who reduced desire (Kāma) to ashes—can be attained not by worldly attraction but by pure tapas. The verse highlights Shaiva discipline: mastering desire and turning the mind toward Pati (Śiva) for union through grace.

Śiva is invoked here as the personal Lord whose act of burning Kāma signifies transcendence over passion. In Linga/Saguna worship, the devotee approaches that same Lord through steady sādhanā—offering, mantra, and austerity—so the heart becomes fit to ‘draw’ Śiva’s presence.

The direct takeaway is tapas: disciplined austerity with focused remembrance of Śiva—commonly supported by japa of the Pañcākṣarī ("Om Namaḥ Śivāya"), simple vrata (fasting), and steady meditation on Śiva’s form and compassion.