Shloka 41

ततो मुहूर्तं सङ्ग्रामो बभूवातुल्यवीर्ययोः।।।।राक्षसानां च मुख्यस्य पक्षिणां प्रवरस्य च।

tato muhūrtaṁ saṅgrāmo babhūvātulya-vīryayoḥ | rākṣasānāṁ ca mukhyasya pakṣiṇāṁ pravarasya ca ||

И тогда на краткое мгновение разгорелась яростная битва между двумя воинами неравной мощи — главнейшим из ракшасов и благороднейшим из птиц.

ततःthen
ततः:
Kāla-adhikaraṇa (काल-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; क्रम/कालवाचक
मुहूर्तम्for a moment
मुहूर्तम्:
Kāla-adhikaraṇa (काल-अधिकरण)
TypeNoun
Rootमुहूर्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (Accusative of duration), एकवचन; कालपरिमाण
सङ्ग्रामःbattle
सङ्ग्रामः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसङ्ग्राम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
बभूवoccurred
बभूव:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
अतुल्यवीर्ययोःof the two of unequal valor
अतुल्यवीर्ययोः:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootअतुल्य + वीर्य (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय (अतुल्यं वीर्यं ययोः), पुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, द्विवचन; द्वयोः सम्बन्ध
राक्षसानाम्of the demons
राक्षसानाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
मुख्यस्यof the chief
मुख्यस्य:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमुख्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; विशेषण (qualifying implied राक्षसस्य = Ravana)
पक्षिणाम्of birds
पक्षिणाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootपक्षिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन
प्रवरस्यof the foremost
प्रवरस्य:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रवर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; विशेषण (qualifying implied पक्षिणां प्रवरस्य = Jatāyu)
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय

Between the warriors of unequal valour, Ravana and Jatayu, the chief of the demons and the foremost of the birds, the fight took place for a moment.

R
Rāvaṇa
J
Jaṭāyu
R
Rākṣasas

FAQs

Dharma is not abandoned because an opponent is stronger; moral duty can demand resistance even in unequal conditions.

The poem pauses to characterize the combat as one between unequal powers—yet both champions are leaders of their kinds.

Moral courage (dhairya) in the face of disproportionate force.