Previous Verse
Next Verse

Srimad Bhagavatam — Ashtama Skandha, Shloka 10

Deva–Asura Battle after the Nectar; Bali’s Illusions and Hari’s Intervention

गृध्रै: कङ्कैर्बकैरन्ये श्येनभासैस्तिमिङ्गिलै: । शरभैर्महिषै: खड्‌गैर्गोवृषैर्गवयारुणै: ॥ १० ॥ शिवाभिराखुभि: केचित् कृकलासै: शशैर्नरै: । बस्तैरेके कृष्णसारैर्हंसैरन्ये च सूकरै: ॥ ११ ॥ अन्ये जलस्थलखगै: सत्त्वैर्विकृतविग्रहै: । सेनयोरुभयो राजन्विविशुस्तेऽग्रतोऽग्रत: ॥ १२ ॥

gṛdhraiḥ kaṅkair bakair anye śyena-bhāsais timiṅgilaiḥ śarabhair mahiṣaiḥ khaḍgair go-vṛṣair gavayāruṇaiḥ

О царь, одни воины сражались верхом на грифах, коршунах, цаплях, ястребах и птицах бхаса. Другие ехали на тимиңгилах, другие на шарабхах, а иные — на буйволах, носорогах, коровах, быках, диких быках и арунах; так они вступили в бой.

गृध्रैःwith vultures
गृध्रैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootगृध्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
कङ्कैःwith herons
कङ्कैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootकङ्क (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
बकैःwith cranes
बकैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootबक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
अन्येothers
अन्ये:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; ‘others’
श्येनभासैःwith hawks and kites
श्येनभासैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootश्येन + भास (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; द्वन्द्वः ‘श्येनाः च भासाः च’
तिमिङ्गिलैःwith timiṅgila sea-monsters
तिमिङ्गिलैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootतिमिङ्गिल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
शरभैःwith śarabhas (mythic beasts)
शरभैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootशरभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
महिषैःwith buffaloes
महिषैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootमहिष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
खड्गैःwith rhinoceroses
खड्गैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootखड्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
गोवृषैःwith cows and bulls
गोवृषैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootगो + वृष (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; द्वन्द्वः ‘गावः च वृषाः च’
गवयारुणैःwith gavayas and aruṇas
गवयारुणैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootगवय + अरुण (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; द्वन्द्वः ‘गवयाः च अरुणाः च’ (wild oxen and reddish deer/animals)
I
Indra
D
Daityas
D
Devas

FAQs

This verse describes combatants entering the front lines by assuming fierce animal and bird forms, illustrating the use of mystic power and illusion (māyā) during the Deva–Asura conflict.

He is painting the intensity and supernatural nature of the battle—both sides employed extraordinary transformations to overwhelm the opposing army.

External appearances and power can be deceptive; a seeker should focus on dharma and devotion rather than being overwhelmed by intimidating displays of material or mystic strength.