HomeUpanishadsAkshiVerse 9
Previous Verse
Next Verse

Verse 9

Akshi

तदासौ प्रथमामेकां प्राप्तो भवति भूमिकाम् । एवं विचारवान्यः स्यात्संसारोत्तरणं प्रति ॥ स भूमिकावानित्युक्तः शेषस्त्वार्य इति स्मृतः । विचारनाम्नीमितरामागतो योगभूमिकाम् ॥ श्रुतिस्मृतिसदाचारधारणाध्यानकर्मणः । मुख्यया व्याख्ययाख्याताञ्छ्रयति श्रेष्ठपण्डितान् ॥

तदा असौ प्रथमाम् एकाम् प्राप्तः भवति भूमिकाम् । एवम् विचारवान् यः स्यात् संसार-उत्तरणम् प्रति ॥ सः भूमिकावान् इति उक्तः । शेषः तु आर्यः इति स्मृतः । विचार-नाम्नीम् इतराम् आगतः योग-भूमिकाम् ॥ श्रुति-स्मृति-सदाचार-धारणा-ध्यान-कर्मणः । मुख्यया व्याख्यया आख्यातान् श्रयति श्रेष्ठ-पण्डितान् ॥

tadāsau prathamām ekāṃ prāpto bhavati bhūmikām | evaṃ vicāravān yaḥ syāt saṃsārottaraṇaṃ prati || sa bhūmikāvān ity uktaḥ śeṣas tv ārya iti smṛtaḥ | vicāranāmnīm itarām āgato yogabhūmikām || śruti-smṛti-sadācāra-dhāraṇā-dhyāna-karmaṇaḥ | mukhyayā vyākhyayākhyātān śrayati śreṣṭha-paṇḍitān ||

Então ele alcança a primeira etapa única (bhūmikā). Aquele que, assim, é dotado de investigação (vicāra) com vistas a atravessar o saṃsāra é chamado “possuidor de uma etapa”; os demais são lembrados como meramente “nobres” (ārya). Tendo chegado à outra etapa ióguica chamada “Investigação”, ele recorre aos melhores panditas, célebres por exporem, segundo a interpretação principal, as disciplinas de śruti e smṛti, a boa conduta (sadācāra), a concentração (dhāraṇā), a meditação (dhyāna) e a ação disciplinada (karma).

Then he attains the first single stage (bhūmikā). Whoever is thus endowed with inquiry, toward crossing beyond saṃsāra—he is said to possess a stage; the rest are remembered as merely ‘noble’ (ārya). Having reached the other yogic stage named ‘Inquiry’ (vicāra), he resorts to the best learned teachers who expound, by the principal interpretation, the disciplines of śruti and smṛti, good conduct, concentration, meditation, and action.

Vicāra (Self-inquiry) as a yogic/vedāntic bhūmikā; adhikāritva and graded path toward mokṣaMahavakya: Supports mahāvākya assimilation: vicāra and guru-śrayaṇa enable śravaṇa–manana leading to aparokṣa-jñāna (e.g., ‘ahaṃ brahmāsmi’).AtharvaChandas: Anuṣṭubh/śloka