Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 42

नागायुतसमप्राणो वायुपुत्रो वृकोदरः । न स्त्रियं शरणं गच्छेद्वाङ्मात्रेण कथंचन

nāgāyutasamaprāṇo vāyuputro vṛkodaraḥ | na striyaṃ śaraṇaṃ gacchedvāṅmātreṇa kathaṃcana

Vṛkodara—filho de Vāyu, cuja força se iguala à de dez mil elefantes—jamais deve, nem sequer em palavras, buscar refúgio numa mulher.

nāgāyuta-samaprāṇaḥhaving strength equal to ten-thousand elephants
nāgāyuta-samaprāṇaḥ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootnāga (प्रातिपदिक) + ayuta (प्रातिपदिक) + sama (प्रातिपदिक) + prāṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुपद-तत्पुरुषः (nāgāyutena samaḥ prāṇaḥ yasya/समप्राणः) विशेषणम्
vāyuputraḥson of Vāyu (Hanumān)
vāyuputraḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootvāyu (प्रातिपदिक) + putra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (वायोः पुत्रः)
vṛkodaraḥVṛkodara (Bhīma)
vṛkodaraḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootvṛka (प्रातिपदिक) + udara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारय (वृक-सदृश उदरः) उपनाम
nanot
na:
Pratishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय (particle of negation)
striyama woman
striyam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootstrī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
śaraṇamrefuge
śaraṇam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootśaraṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; गच्छेत् इत्यस्य द्वितीयकर्म (to take as refuge)
gacchetshould go (seek)
gacchet:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootgam (गम् धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
vāṅmātreṇaby mere words
vāṅmātreṇa:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootvāk (प्रातिपदिक) + mātra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (वाचः मात्रेण = by mere words)
kathaṃcanain any way (at all)
kathaṃcana:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootkathaṃcana (अव्यय)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण/adverb), नकारेण सह = 'कदापि न' (not at all/never)

Bhīma (self-referential statement within dialogue)

Listener: nṛpa (king)

Scene: Bhīma, massive and muscular, speaks emphatically about not seeking refuge; the king appears uneasy, sensing impropriety or impending consequence.

V
Vṛkodara (Bhīma)
V
Vāyu
M
Maheśvarī (implied context)

FAQs

Overconfidence and rigid pride obstruct surrender; the narrative frames this attitude as spiritually risky.

No tīrtha is mentioned in this verse; it is part of a character-driven episode.

None explicitly; it asserts a vow-like stance about not seeking refuge.