Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 68

कंठगाभिर्नृपः शुद्ध्येत्तालुगाभिस्तथोरुजः । स्त्रीशूद्रावास्य संस्पर्शमात्रेणापि विशुद्ध्यतः

kaṃṭhagābhirnṛpaḥ śuddhyettālugābhistathorujaḥ | strīśūdrāvāsya saṃsparśamātreṇāpi viśuddhyataḥ

O rei se purifica com água levada até a garganta; quem sofre na coxa/virilha se purifica com água que alcance o palato. A mulher e o śūdra purificam-se até pelo simples contato com a boca (a forma mínima de ācamana).

कण्ठगाभिःwith water reaching the throat
कण्ठगाभिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootकण्ठ-ग (प्रातिपदिक; कण्ठ + ग)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), बहुवचन; ‘कण्ठं गच्छन्ति’ इति कण्ठगाः (कण्ठ-पर्यन्तं गता आपः)
नृपःa king
नृपः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनृप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
शुध्येत्should become purified
शुध्येत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootशुध् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद
तालुगाभिःwith water reaching the palate
तालुगाभिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतालु-ग (प्रातिपदिक; तालु + ग)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), बहुवचन; ‘तालुं गच्छन्ति’ इति तालुगाः (तालु-पर्यन्तं गता आपः)
तथाlikewise
तथा:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (adverb: ‘likewise/so’)
ऊरुजःone with thigh-related (impurity/affliction)
ऊरुजः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootऊरुज (प्रातिपदिक; ऊरु + ज)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘ऊरौ जायते’ इति ऊरुजः (ऊरु-सम्बन्धी/ऊरुजः)
स्त्रीशूद्रावास्यof a woman or a śūdra (mouth)
स्त्रीशूद्रावास्य:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्त्री-शूद्र-अवास्य (प्रातिपदिक; स्त्री + शूद्र + अवास्य)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-तत्पुरुष; ‘स्त्रीशूद्रयोः अवास्यं’ (स्त्री-शूद्र-सम्बन्धि मुखम्)
संस्पर्शमात्रेणby mere contact
संस्पर्शमात्रेण:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootसंस्पर्श-मात्र (प्रातिपदिक; संस्पर्श + मात्र)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), एकवचन; ‘मात्र’ = केवल
अपिeven
अपि:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण/समुच्चयार्थ (even/also)
विशुद्ध्यतःfor purification
विशुद्ध्यतः:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootविशुद्धि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (अपादान), एकवचन; हेत्वर्थे (because of/for the sake of purification)

Skanda (deduced: Kāśīkhaṇḍa commonly as Skanda teaching Agastya)

Tirtha: Gaṅgā in Kāśī (ghāṭa context)

Type: ghat

Scene: A pilgrim-teacher on a Gaṅgā ghāṭa instructs different devotees—king, infirm person, woman, and śūdra—on graded ācamana, with water vessels and the river in the background.

FAQs

Purificatory rites are graded by capacity and circumstance, aiming at accessibility while preserving ritual order.

No specific tīrtha is named; the verse gives general ācamana standards within the Kāśī Khaṇḍa.

Different degrees of ācamana: throat-level for a king, palate-level for certain ailments, and minimal mouth-touch for women and śūdras.