Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 70

अस्मिंस्तीर्थवरे शंभो मणिश्रव णभूषणे । संध्यां स्नानं जपं होमं वेदाध्ययनमुत्तमम् । तर्पण पिंडदानं च देवतानां च पूजनम्

asmiṃstīrthavare śaṃbho maṇiśrava ṇabhūṣaṇe | saṃdhyāṃ snānaṃ japaṃ homaṃ vedādhyayanamuttamam | tarpaṇa piṃḍadānaṃ ca devatānāṃ ca pūjanam

Neste excelente tīrtha, ó Śambhu, em (o lugar chamado) Maṇiśravaṇa-bhūṣaṇa, realizem-se os ritos de sandhyā, o banho, o japa, o homa, o nobre estudo dos Vedas, o tarpaṇa, a oferta de piṇḍas e o culto às divindades.

अस्मिन्in this
अस्मिन्:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम् (neuter), सप्तमी (7th case/locative), एकवचनम् (singular)
तीर्थवरेin the best sacred place
तीर्थवरे:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर्थ + वर (प्रातिपदिकानि)
Formनपुंसकलिङ्गम् (neuter), सप्तमी (7th case/locative), एकवचनम् (singular); कर्मधारय/तत्पुरुष-भावः: वरं तीर्थम् (in the excellent tīrtha)
शम्भोO Śambhu
शम्भो:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootशम्भु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम् (masculine), संबोधन (8th case/vocative), एकवचनम् (singular)
मणिश्रवणभूषणेO ornamented with jeweled earrings
मणिश्रवणभूषणे:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमणि + श्रवण + भूषण (प्रातिपदिकानि)
Formपुंलिङ्गम् (masculine), संबोधन (8th case/vocative), एकवचनम् (singular); षष्ठी-तत्पुरुषः: मणिश्रवणयोः भूषणः (one who is an ornament of jeweled earrings)
संध्याम्twilight worship (sandhyā)
संध्याम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसंध्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गम् (feminine), द्वितीया (2nd case), एकवचनम् (singular)
स्नानम्bathing
स्नानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम् (neuter), द्वितीया (2nd case), एकवचनम् (singular)
जपम्recitation
जपम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootजप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम् (masculine), द्वितीया (2nd case), एकवचनम् (singular)
होमम्fire-offering
होमम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootहोम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम् (masculine), द्वितीया (2nd case), एकवचनम् (singular)
वेदाध्ययनम्study of the Vedas
वेदाध्ययनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवेद + अध्ययन (प्रातिपदिकानि)
Formनपुंसकलिङ्गम् (neuter), द्वितीया (2nd case), एकवचनम् (singular); षष्ठी-तत्पुरुषः: वेदानाम् अध्ययनम् (study of the Vedas)
उत्तमम्excellent
उत्तमम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootउत्तम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम् (neuter), द्वितीया (2nd case), एकवचनम् (singular); विशेषणम्
तर्पणम्libation/oblations (tarpana)
तर्पणम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतर्पण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम् (neuter), द्वितीया (2nd case), एकवचनम् (singular)
पिण्डदानम्offering of piṇḍas
पिण्डदानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपिण्ड + दान (प्रातिपदिकानि)
Formनपुंसकलिङ्गम् (neuter), द्वितीया (2nd case), एकवचनम् (singular); षष्ठी-तत्पुरुषः: पिण्डस्य दानम् (offering of rice-balls)
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चयार्थक-निपात (and)
देवतानाम्of the deities
देवतानाम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootदेवता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गम् (feminine), षष्ठी (6th case/genitive), बहुवचनम् (plural)
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चयार्थक-निपात (and)
पूजनम्worship
पूजनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपूजन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम् (neuter), द्वितीया (2nd case), एकवचनम् (singular)

Viṣṇu (continuation)

Tirtha: Maṇiśravaṇa-bhūṣaṇa

Type: ghat

Listener: Kāśīkhaṇḍa audience (sages/pilgrims-instruction context)

Scene: A ritual-rich scene at a Kāśī tīrtha: priests and pilgrims perform sandhyā by the river, some bathing, others chanting japa, a small homa fire, a scholar reciting Veda, and families offering tarpaṇa and piṇḍas; nearby, devatā shrines receive flowers and lamps.

Ś
Śiva (Śambhu)
M
Maṇiśravaṇa-bhūṣaṇa
D
deities (devatāḥ)
P
pitṛ rites (tarpaṇa, piṇḍa)

FAQs

Kāśī’s tīrthas sanctify daily dharma—worship, study, and offerings become especially potent when done in sacred geography.

An eminent Kāśī tīrtha associated with the epithet Maṇiśravaṇa-bhūṣaṇa, within the Māṇikarṇikā-centered narrative.

Sandhyā, snāna, japa, homa, Veda-adhyayana, tarpaṇa, piṇḍa-dāna, and devatā-pūjā.