Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 76

शास्त्रार्थावेदिनः सर्वे वेदस्मृतिविवर्जिताः । शुनकेषु च ये जाता विप्रा ध्यानपरायणाः

śāstrārthāvedinaḥ sarve vedasmṛtivivarjitāḥ | śunakeṣu ca ye jātā viprā dhyānaparāyaṇāḥ

Todos conhecem o sentido dos śāstras, mas carecem de Veda e Smṛti. E os brāhmaṇas nascidos entre os Śunakas são devotados ao dhyāna, a meditação sagrada.

शास्त्रार्थावेदिनःknowers/expounders of the meaning of scriptures
शास्त्रार्थावेदिनः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootśāstra (प्रातिपदिक) + artha (प्रातिपदिक) + āvedin (प्रातिपदिक)
Formसमासः (तत्पुरुषः) ‘शास्त्र-अर्थ-आवेदिन्’; पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम्
सर्वेall
सर्वे:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsarva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम्
वेदस्मृतिविवर्जिताःdevoid of Veda and Smṛti
वेदस्मृतिविवर्जिताः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootveda (प्रातिपदिक) + smṛti (प्रातिपदिक) + vivarjita (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formसमासः (तत्पुरुषः) ‘वेद-स्मृति-विवर्जित’; पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम्
शुनकेषुamong the Śunakas (in Śunaka lineage/group)
शुनकेषु:
Adhikaraṇa (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootśunaka (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, बहुवचनम्
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्ययम् (conjunction)
येwho
ये:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; सम्बन्ध-प्रत्ययः
जाताःborn
जाताः:
Karta (Subject-complement/कर्ता)
TypeVerb
Root√jan (धातु) + जात (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्तः (past passive participle), पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
विप्राःBrahmins
विप्राः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootvipra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
ध्यानपरायणाःdevoted to meditation
ध्यानपरायणाः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootdhyāna (प्रातिपदिक) + parāyaṇa (प्रातिपदिक)
Formसमासः (तत्पुरुषः) ‘ध्यान-परायण’; पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम्

Unspecified (contextual narrator within Dharmāraṇyakhaṇḍa)

Scene: Two groups contrasted: disputants holding palm-leaf manuscripts, gesturing in debate yet with an aura of disconnection from Veda-Smṛti; beside them, Śunaka-born brāhmaṇas seated in meditation under trees, serene and inwardly luminous.

V
Veda
S
Smṛti
Ś
Śunaka

FAQs

Textual cleverness alone is insufficient; true dharma is rooted in Veda-Smṛti and deepened by meditation.

No tīrtha is specified in this verse.

No external ritual is prescribed; dhyāna (meditation) is praised as a sustained discipline.