Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 9

गयायां पितृरूपेण स्वयमेव जनार्दनः । तं ध्यात्वा पुंडरीकाक्षं मुच्यते च ऋणत्रयात्

gayāyāṃ pitṛrūpeṇa svayameva janārdanaḥ | taṃ dhyātvā puṃḍarīkākṣaṃ mucyate ca ṛṇatrayāt

Em Gayā, o próprio Janārdana permanece na forma dos ancestrais. Meditando nesse Senhor de olhos de lótus, a pessoa é libertada da tríplice dívida.

गयायाम्in Gayā
गयायाम्:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootगया (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी विभक्ति, एकवचन (Fem., Loc., Sg.)
पितृ-रूपेणin the form of the ancestors
पितृ-रूपेण:
Karana (Manner/Instrumental of form)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक) + रूप (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमास (षष्ठी-तत्पुरुष: पितॄणां रूपम्), नपुंसकलिङ्ग, तृतीया विभक्ति, एकवचन (Neut., Instr., Sg.)
स्वयम्himself
स्वयम्:
Karta (Emphasis on agent)
TypeIndeclinable
Rootस्वयम् (अव्यय)
Formअव्यय (emphatic adverb: oneself)
एवindeed
एव:
Sambandha (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय (निश्चय/अवधारण particle)
जनार्दनःJanārdana (Viṣṇu)
जनार्दनः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootजनार्दन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन (Masc., Nom., Sg.)
तम्him
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन (Masc., Acc., Sg.)
ध्यात्वाhaving meditated on
ध्यात्वा:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootध्यै (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund)
पुण्डरीकाक्षम्the lotus-eyed one
पुण्डरीकाक्षम्:
Karma (Object-apposition)
TypeNoun
Rootपुण्डरीक (प्रातिपदिक) + अक्ष (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहिसमास (पुण्डरीक इव अक्षिणी यस्य सः), पुंलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन (Masc., Acc., Sg.); तं इति सर्वनामस्य विशेषण/नाम
मुच्यतेis freed
मुच्यते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootमुच् (धातु)
Formलट् (present), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, एकवचन; कर्मणि प्रयोग (Passive: is released)
and
:
Sambandha (Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (conjunction)
ऋण-त्रयात्from the three debts
ऋण-त्रयात्:
Apādāna (Source/Separation/अपादान)
TypeNoun
Rootऋण (प्रातिपदिक) + त्रय (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमास (षष्ठी-तत्पुरुष: ऋणानां त्रयम्), नपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी विभक्ति, एकवचन (Neut., Abl., Sg.)

Skanda (deduced from Dharmāraṇya Māhātmya narrative style within Skanda Purāṇa)

Tirtha: Gayā

Type: kshetra

Scene: Gayā kṣetra with the Phalgu riverbank and Viṣṇu’s presence as pitṛ-rūpa; a devotee meditates on the lotus-eyed Lord, aura suggesting release from three debts.

G
Gayā
J
Janārdana
P
Puṇḍarīkākṣa
P
Pitṛs
Ṛṇa-traya

FAQs

Seeing the Divine in ancestral rites transforms duty into liberation, freeing one from foundational spiritual obligations.

Gayā, famed for pitṛ-kārya and Viṣṇu-centered ancestral liberation.

Meditate on Janārdana (the Lotus-eyed Lord) at Gayā as part of the ancestral-liberation observance.