Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 1

सूत उवाच । एवं ब्रह्मर्षिणा प्रोक्तां वाणीं पीयूषसन्निभाम् । आकर्ण्य मुदितो राजा प्रांजलिः पुनरब्रवीत्

sūta uvāca | evaṃ brahmarṣiṇā proktāṃ vāṇīṃ pīyūṣasannibhām | ākarṇya mudito rājā prāṃjaliḥ punarabravīt

Sūta disse: Tendo ouvido as palavras proferidas pelo brahmarṣi, semelhantes ao néctar, o rei, jubiloso, com as mãos postas em reverência, falou novamente.

सूतःSūta
सूतः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootsūta (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√vac (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
एवम्thus
एवम्:
Sambandha (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootevam (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (adverb: thus)
ब्रह्मर्षिणाby the brahmarṣi (great sage)
ब्रह्मर्षिणा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootbrahma-ṛṣi (प्रातिपदिक: brahma + ṛṣi)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन; कर्मधारय (ब्रह्मा इव/ब्रह्मसमः ऋषिः)
प्रोक्ताम्spoken; uttered
प्रोक्ताम्:
Karma (Object qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootpra-√vac (धातु) + kta (कृत्)
Formकृदन्त (क्त-प्रत्यय, कर्मणि); स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (वाणीम्)
वाणीम्speech; words
वाणीम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootvāṇī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
पीयूषसन्निभाम्nectar-like
पीयूषसन्निभाम्:
Karma (Object qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootpīyūṣa-sannibhā (प्रातिपदिक: pīyūṣa + sannibhā)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; उपमान-तत्पुरुष (पीयूषस्य सदृशी) विशेषण (वाणीम्)
आकर्ण्यhaving heard
आकर्ण्य:
Purvakala (Prior action)
TypeVerb
Rootā-√karṇ (धातु) + lyap (ल्यप्)
Formकृदन्त; अव्ययभाव (क्त्वान्त/ल्यबन्त), पूर्वकालिक क्रिया (having heard)
मुदितःdelighted
मुदितः:
Karta (Subject qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootmudita (प्रातिपदिक; √mud + kta)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (राजा)
राजाthe king
राजा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootrājan (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
प्रांजलिःwith folded hands
प्रांजलिः:
Karta (Subject qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootprāñjali (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (राजा); ‘प्राञ्जलि’ = अञ्जलिं प्रगृह्य (with folded hands)
पुनःagain
पुनः:
Sambandha (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootpunar (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (again)
अब्रवीत्spoke
अब्रवीत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√brū (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन

Sūta

Scene: Sūta narrates: the king, delighted after hearing the brahmarṣi’s nectar-like words, folds hands and speaks again—an intimate moment of respectful inquiry.

S
Sūta
B
brahmarṣi (Parāśara, contextual)
T
the king (rājā)

FAQs

Reverent listening to a realized sage’s nectar-like teaching is itself a dharmic act that prepares one for deeper inquiry.

No tīrtha is mentioned in this verse; it frames the teacher–king dialogue.

None directly; the implied practice is respectful śravaṇa (listening) and pranāma (folded-hands reverence).