रेतो॒ मूत्रं॒ वि ज॑हाति॒ योनिं॑ प्रवि॒शदि॑न्द्र॒यिम् । गर्भो॑ ज॒रायु॒णाऽऽवृ॑त॒ उल्बं॑ जहाति॒ जन्म॑ना । ऋ॒तेन॑ स॒त्यमि॑न्द्रि॒यं वि॒पान॑ᳪ शु॒क्रमन्ध॑स॒ इन्द्र॑स्येन्द्रि॒यमि॒दं पयो॒ऽमृतं॒ मधु॑
réto mūtráṃ ví jahāti yónim praviśád indrayím | gárbho jarāyúṇā’’vṛta úlbaṃ jahāti jánmanā | ṛténá satyám indriyáṃ vipānáṃ śukrám ándhasa índrasyendriyám idáṃ páyo’mṛtáṃ mádhu
A semente deixa a urina; entra no ventre, dotada do indriya de Indra. O embrião, envolto pela placenta, ao nascer deixa o invólucro. Por Ṛta, pela Verdade, obtém-se o indriya de Indra: a libação, a essência luminosa da planta; esta é a própria potência de Indra — este leite, imortal, doce como mel.
रेतः । मूत्रम् । वि । जहाति । योनिम् । प्र॒-वि॒शत् । इ॒न्द्र॒यिम् । गर्भः । जरायु॑णा । आ॒-आवृ॑तः । उल्बम् । जहाति । जन्म॑ना । ऋ॒तेन॑ । स॒त्यम् । इ॒न्द्रि॒यम् । वि॒पान॑म् । शु॒क्रम् । अन्ध॑सः । इन्द्र॑स्य । इ॒न्द्रि॒यम् । इ॒दम् । पयः॑ । अ॒मृत॑म् । मधु॑