सह॑श्च सह॒स्य॒श्च हैम॑न्तिकावृ॒तू अ॒ग्नेर॑न्तः श्ले॒षो॒ऽसि॒ कल्पे॑तां॒ द्यावा॑पृथि॒वी कल्प॑न्ता॒माप॒ ओष॑धय॒: कल्प॑न्ताम॒ग्नय॒: पृथ॒ङ्नम॒ ज्यैष्ठ्या॑य॒ सव्र॑ताः। ये अ॒ग्नय॒: सम॑नसोऽन्त॒रा द्यावा॑पृथि॒वी इ॒मे| है॑मन्तिकावृ॒तू अ॑भि॒कल्प॑माना॒ इन्द्र॑मिव दे॒वा अ॑भि॒संवि॑शन्तु॒ तया॑ दे॒वत॑याऽङ्गिर॒स्वद् ध्रु॒वे सी॑दतम्
sáhaś ca sahasyáś ca haimántikāv ṛtū́ agnér antaḥśléṣo ’si kálpetāṃ dyā́vā-pṛthivī́ kálpantām ā́pa óṣadhayaḥ kálpantām agnáyaḥ pṛtháṅ náma jyáiṣṭhyāya savrátāḥ | yé agnáyaḥ sámanaso ’ntárā dyā́vā-pṛthivī́ imé | haimántikāv ṛtū́ abhikálpamānā índram iva devā́ abhisaṃvíśantu táyā devátayā ’ṅgirasvád dhrúve sī́datam
Sahas e Sahasyā — essas duas estações de inverno (haimantikāvṛtū) — tu és, ó Agni, o laço interior, a junção. Que Céu e Terra sejam devidamente ordenados; que as Águas e as Plantas sejam devidamente ordenadas; que os Fogos sejam devidamente ordenados — cada um em separado: homenagem! — para a supremacia, sob um único voto. Esses fogos, de uma só mente, que estão entre Céu e Terra — que essas estações de inverno, postas em justo arranjo, entrem em Indra, como os deuses nele entram. Com essa divindade, à maneira dos Aṅgiras, assentai-vos firmes no Inabalável.
सहः । च । सहस्यः । च । हैमन्तिकौ । ऋतू । अग्नेः । अन्तः-श्लेषः । असि । कल्पेताम् । द्यावा-पृथिवी । कल्पन्ताम् । आपः । ओषधयः । कल्पन्ताम् । अग्नयः । पृथक् । नमः । ज्यैष्ठ्याय । स-व्रताः । ये । अग्नयः । समनसः । अन्तरा । द्यावा-पृथिवी । इमे । हैमन्तिकौ । ऋतू । अभि-कल्पमानाः । इन्द्रम्-इव । देवाः । अभि-संविशन्तु । तया । देवतया । अङ्गिरस्वत् । ध्रुवे । सीदतम् ।