Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Rudra Samhita, Shloka 4

गणेशोत्पत्ति-प्रसङ्गः / Episode on the Origin of Gaṇeśa (Śvetakalpa Account)

सूत उवाच । इत्याकर्ण्य वचस्तस्य नारदस्य महामुने । प्रसन्नमानसो ब्रह्मा प्रत्युवाच शिवं स्मरन्

sūta uvāca | ityākarṇya vacastasya nāradasya mahāmune | prasannamānaso brahmā pratyuvāca śivaṃ smaran

Sūta disse: Tendo assim ouvido as palavras do grande sábio Nārada, Brahmā, com a mente serena, respondeu lembrando-se do Senhor Śiva.

सूतःSūta
सूतः:
Karta (कर्ता/वक्ता)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध/वाक्यसूचक)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण-चिह्न (quotative particle)
आकर्ण्यhaving heard
आकर्ण्य:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootआ + कर्ण्/कृ (धातु) + ल्यप् (कृदन्त)
Formक्त्वान्त/ल्यपन्त अव्ययकृदन्त (gerund), ‘having heard’
वचःwords
वचः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवचस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
तस्यof him
तस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन
नारदस्यof Nārada
नारदस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootनारद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
महामुनेO great sage
महामुने:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहा + मुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन; कर्मधारय: ‘महान् मुनिः’
प्रसन्नमानसःone whose mind was pleased
प्रसन्नमानसः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootप्रसन्न + मानस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहि: ‘प्रसन्नं मानसं यस्य सः’
ब्रह्माBrahmā
ब्रह्मा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
प्रत्युवाचreplied
प्रत्युवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्रति + वच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
शिवम्Śiva
शिवम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशिव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
स्मरन्remembering
स्मरन्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण/सहभाव)
TypeVerb
Rootस्मृ (धातु) + शतृ (कृदन्त-प्रत्यय)
Formवर्तमानकाले कृदन्त (present active participle, शतृ), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सहायक-क्रिया-भाव

Suta Goswami

Tattva Level: pashu

Shiva Form: Dakṣiṇāmūrti

N
Narada
B
Brahma
S
Shiva

FAQs

It highlights that true understanding and right speech arise when the intellect becomes calm and is oriented toward Śiva; remembrance (smaraṇa) of Pati, the Lord, purifies the mind before responding.

Though the Liṅga is not named here, the verse models Saguna devotion: Brahmā remembers Śiva as the personal Lord before speaking, reflecting the Purāṇic ideal of approaching Śiva with reverent recollection and devotion.

The implied practice is Śiva-smaraṇa—silent remembrance or japa of Śiva’s name (such as the Pañcākṣarī, “Om Namaḥ Śivāya”) to settle the mind before dialogue, study, or decision-making.