Previous Verse
Next Verse

Shloka 34

वानर-ऋक्ष-सेना-प्रशंसा

Cataloguing the Vanara and Bear Forces

भ्रमराचरितायत्रसर्वकालफलद्रुमाः ।।।।यंसूर्यस्तुल्यपर्णाभमनुपर्येतिपर्वतम् ।यस्यभासासदाभान्तितद्वर्णामृगपक्षिणः ।।।।यस्यप्रस्थंमहात्मानोनत्यजन्तिमहर्षयः ।सर्वकालफलावृक्षास्सदाफलसमन्विताः ।।।।मधूनिचमहार्हाणियस्मिन्पर्वतसत्तमे ।तत्रैवरमतेराजन्रम्येकाञ्चनपर्वते ।।।।मुख्योवानरमुख्यानांकेसरीनामयूथपः ।

bhramarācaritā yatra sarvakālaphaladrumāḥ || 6.27.34 ||

yaṃ sūryas tulyaparṇābham anuparyeti parvatam |

yasya bhāsā sadā bhānti tadvarṇā mṛgapakṣiṇaḥ || 6.27.35 ||

yasya prasthaṃ mahātmāno na tyajanti maharṣayaḥ |

sarvakālaphalāvṛkṣāḥ sadā phalasamanvitāḥ || 6.27.36 ||

madhūni ca mahārhāṇi yasmin parvatasattame |

tatraiva ramate rājan ramye kāñcanaparvate || 6.27.37 ||

mukhyo vānaramukhyānāṃ kesarī nāma yūthapaḥ |

Ó Rei, naquela montanha encantadora onde as abelhas passeiam e as árvores dão frutos em todas as estações—cuja folhagem brilha como o sol, e cujo fulgor faz aves e feras resplandecerem da mesma cor—cujo vasto planalto os grandes Ṛṣis não abandonam, e onde, nessa montanha excelsa, há méis preciosos: ali, na deleitosa montanha dourada, regozija-se o principal entre os chefes Vānara, o comandante chamado Kesari.

भ्रमराचरिताःinhabited/visited by bees
भ्रमराचरिताः:
कर्तृ/विशेष्य-विशेषणभावः (द्रुमाः इति विशेष्यस्य विशेषणम्)
TypeAdjective
Rootभ्रमर + आचरित (कृदन्त; √चर् (चरति) + उपसर्ग आ-; कर्मधारय-भावः)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; भूतकृदन्तः (क्त), विशेषणम्
यत्रwhere
यत्र:
अधिकरण (देशाधिकरण-सूचक)
TypeIndeclinable
Rootयत्र (अव्यय)
Formअव्ययम्; सम्बन्ध/देशवाचक-अव्ययम् (relative adverb: 'where')
सर्वकालफलद्रुमाःtrees bearing fruit in all seasons
सर्वकालफलद्रुमाः:
कर्तृ (सन्ति/विद्यन्ते इति अध्याहृतक्रियायाः)
TypeNoun
Rootसर्व + काल + फल + द्रुम (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (सर्वकालेषु फलानि येषां ते द्रुमाः)
यम्which (mountain) / whom
यम्:
कर्म (अनुपर्येति इत्यस्य)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; सम्बन्ध-सर्वनाम
सूर्यःthe Sun
सूर्यः:
कर्तृ (अनुपर्येति इत्यस्य)
TypeNoun
Rootसूर्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
तुल्यपर्णाभम्having leaf-like/similar radiance (lit. leaf-similar appearance)
तुल्यपर्णाभम्:
कर्मणि विशेषणम्
TypeAdjective
Rootतुल्य + पर्ण + आभ (प्रातिपदिक; समास)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (पर्वतम् इति विशेष्यस्य)
अनुपर्येतिgoes around / follows along
अनुपर्येति:
क्रिया
TypeVerb
Rootअनु-परि-√इ (धातु: इ (एति))
Formलट्-लकारः (वर्तमानकालः), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
पर्वतम्mountain
पर्वतम्:
कर्म (अनुपर्येति इत्यस्य)
TypeNoun
Rootपर्वत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
यस्यwhose / of which
यस्य:
सम्बन्ध (षष्ठी)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः/नपुंसकलिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्; सम्बन्ध-सर्वनाम
भासाby (its) radiance
भासा:
करण (instrument: 'by/with its radiance')
TypeNoun
Rootभासा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; करणवाचक-प्रयोगः
सदाalways
सदा:
क्रियाविशेषण
TypeIndeclinable
Rootसदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्ययम् (adverb)
भान्तिshine
भान्ति:
क्रिया
TypeVerb
Root√भा (भाति)
Formलट्-लकारः (वर्तमानकालः), प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्; परस्मैपदम्
तद्वर्णाःof that color
तद्वर्णाः:
कर्तृ/विशेषण (मृगपक्षिणः इति विशेष्यस्य)
TypeAdjective
Rootतद् + वर्ण (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (तस्य वर्णः येषां ते)
मृगपक्षिणःanimals and birds
मृगपक्षिणः:
कर्तृ (भान्ति इत्यस्य)
TypeNoun
Rootमृग + पक्षिन् (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; इतरेतर-द्वन्द्वः (मृगाश्च पक्षिणश्च)
यस्यwhose / of which
यस्य:
सम्बन्ध (षष्ठी)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः/नपुंसकलिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
प्रस्थम्plateau / level ground (on the mountain)
प्रस्थम्:
कर्म (त्यजन्ति इत्यस्य)
TypeNoun
Rootप्रस्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
महात्मानःgreat souls
महात्मानः:
कर्तृ (त्यजन्ति इत्यस्य)
TypeNoun
Rootमहात्मन् (प्रातिपदिक; महा + आत्मन्)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
not
:
क्रियानिषेध
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम् (particle of negation)
त्यजन्तिleave / abandon
त्यजन्ति:
क्रिया
TypeVerb
Root√त्यज् (त्यजति)
Formलट्-लकारः (वर्तमानकालः), प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्; परस्मैपदम्
महर्षयःgreat sages
महर्षयः:
कर्तृ (त्यजन्ति इत्यस्य)
TypeNoun
Rootमहर्षि (प्रातिपदिक; महा + ऋषि)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; महात्मानः इत्यस्य अपि विशेषण/समनाधिकरणम्
सर्वकालफलावृक्षाःtrees with fruits in all seasons
सर्वकालफलावृक्षाः:
कर्तृ (सन्ति/विद्यन्ते इति अध्याहृतक्रियायाः)
TypeNoun
Rootसर्व + काल + फल + वृक्ष (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः
सदाalways
सदा:
क्रियाविशेषण
TypeIndeclinable
Rootसदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्ययम् (adverb)
फलसमन्विताःendowed with fruits
फलसमन्विताः:
विशेषण (कर्तृसमनाधिकरणम्)
TypeAdjective
Rootफल + समन्वित (कृदन्त; सम्-√इ (एति) → समन्वित; समास)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; भूतकृदन्तः (क्त), विशेषणम् (वृक्षाः इति)
मधूनिhoneys
मधूनि:
कर्तृ (सन्ति/विद्यन्ते इति अध्याहृतक्रियायाः)
TypeNoun
Rootमधु (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; अत्र प्रथमा (विद्यन्ते इति अध्याहृतम्)
and
:
समुच्चय
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction)
महार्हाणिvery precious
महार्हाणि:
विशेषण (मधूनि इत्यस्य)
TypeAdjective
Rootमहार्ह (प्रातिपदिक; महा + अर्ह)
Formनपुंसकलिङ्गः, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम् (मधूनि इति)
यस्मिन्in which
यस्मिन्:
अधिकरण (location: 'in which')
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः/नपुंसकलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
पर्वतसत्तमेin the excellent mountain
पर्वतसत्तमे:
अधिकरण (in the best of mountains)
TypeNoun
Rootपर्वत + सत्तम (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; सम्बोधन/अधिकरण-प्रयोगः (यस्मिन् ... पर्वतसत्तमे)
तत्रthere
तत्र:
अधिकरण (देशाधिकरण-सूचक)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्ययम् (adverb: 'there')
एवindeed / just
एव:
अवधारण
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक-अव्ययम् (particle of emphasis)
रमतेrejoices / delights
रमते:
क्रिया
TypeVerb
Root√रम् (रमते)
Formलट्-लकारः (वर्तमानकालः), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; आत्मनेपदम्
राजन्O king
राजन्:
सम्बोधन
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, सम्बोधन-विभक्तिः, एकवचनम्
रम्येdelightful
रम्ये:
अधिकरणे विशेषणम्
TypeAdjective
Rootरम्य (प्रातिपदिक; √रम् + यत्)
Formपुंलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (काञ्चनपर्वते इति)
काञ्चनपर्वतेon the golden mountain
काञ्चनपर्वते:
अधिकरण (where he delights)
TypeNoun
Rootकाञ्चन + पर्वत (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
मुख्यःchief
मुख्यः:
विशेषण (कर्तृसमनाधिकरणम्)
TypeAdjective
Rootमुख्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (यूथपः इति)
वानरमुख्यानाम्of the chief vanaras
वानरमुख्यानाम्:
सम्बन्ध (genitive: 'among/of the chiefs of monkeys')
TypeNoun
Rootवानर + मुख्य (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः, बहुवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (वानराणां मुख्यानाम्)
केसरीKesari
केसरी:
कर्तृसमनाधिकरण (यूथपः इत्यस्य)
TypeNoun
Rootकेसरी (प्रातिपदिक; नाम)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; व्यक्तिनाम
नामnamed
नाम:
नामनिर्देश (appositive marker)
TypeIndeclinable
Rootनाम (अव्यय/निपात; 'named')
Formनाम-निपातः (indeclinable particle indicating appellation)
यूथपःleader of a troop
यूथपः:
कर्तृ (रमते इत्यस्य)
TypeNoun
Rootयूथप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्

"These hundred and hundred thousand black monkeys with a tail like that of a cow called Golangulas, endowed with black coloured face, fearsome and with extraordinary strength, watching the bridge constructed, surround Gavaksha the leader, who himself is a Golangula and of great speed. They intend to demolish Lanka with their vigour."

K
Kesari (Vanara yūthapa)
S
Sun (Sūrya)
B
bees (bhramara)
S
sages (maharṣi)

FAQs

Dharma is reflected as harmony between power and sanctity: a mighty leader is situated in a landscape marked by ṛṣi-presence and abundance, implying that strength aligned with sacred order and restraint is auspicious and legitimate.

The speaker continues identifying Vanara leaders, now describing Kesari and the magnificent, sacred, fruit-rich mountain region associated with him.

Auspicious leadership—eminence paired with a setting associated with sages, order, and prosperity, suggesting steadiness and righteousness rather than mere aggression.