Previous Verse
Next Verse

Shloka 50

पुष्पकविमानयात्रा—सेतुबन्धादि-दर्शनम्

Pushpaka Aerial Journey and Survey of Sacred Landmarks

अस्मिन् देशेमहाकायोविराधोनिहतोमया ।अत्रसीते त्वयादृष्टवातापसीधर्मचारिणी ।।।।

asmin deśe mahākāyo virādho nihato mayā | atra sīte tvayā dṛṣṭā tāpasī dharmacāriṇī ||

Nesta região abati o gigantesco Virādha; e aqui, ó Sītā, tu viste a asceta, mulher de austeridade, que vivia segundo o Dharma.

vaidehiO Vaidehi (Sita)
vaidehi:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootvaidehī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, सम्बोधन, एकवचनम्
dṛśyateis seen
dṛśyate:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootdṛś (धातु)
Formलट्, आत्मनेपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्ययम्
evaalso/indeed
eva:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअवधारण-अव्ययम्
śarabhaṅga-āśramaḥSarabhanga's hermitage
śarabhaṅga-āśramaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootśarabhaṅga + āśrama (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; समासः: शरभङ्गस्य आश्रमः (षष्ठी-तत्पुरुष)
mahāngreat
mahān:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootmahat (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; विशेषणम्
upayātaḥhaving come, arrived
upayātaḥ:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootupa-yā (धातु)
Formक्त (past participle), पुल्लिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; 'having come/arrived'
sahasrākṣaḥthe thousand-eyed (Indra)
sahasrākṣaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootsahasra + akṣa (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; समासः: सहस्रम् अक्षीणि यस्य (बहुव्रीहि)
yatrawhere
yatra:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootyatra (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्ययम् (where)
śakraḥShakra (Indra)
śakraḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootśakra (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; apposition to sahasrākṣaḥ
purandaraḥPurandara (Indra)
purandaraḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootpurandara (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; apposition to śakraḥ

"There are seen the abodes of ascetics. Here was seen by you hermitage of Atri (whose wife Anasuya you had seen) glowing like sun and fire."

V
Virādha
T
tāpasī (female ascetic)

FAQs

The ruler/hero’s dharma includes protecting ascetics and removing violent threats; force is justified when it safeguards those devoted to righteous conduct.

Rāma recalls an exile episode—Virādha’s killing—and connects it to a place where Sītā had met a dharmic ascetic woman.

Rāma’s protective duty (rakṣaṇa-dharma) and Sītā’s association with dharmic exemplars.