Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 33

Hari-nāma Mahimā and Caraṇāmṛta: The Redemption of the Hunter Gulika

Uttaṅka Itihāsa

विरोधिष्वपि मूर्खेषु निरीक्ष्यावस्थितान् गुणान् । विरोधं नहि कुर्वंति सज्जनाः शांतचेतसः ॥ ३३ ॥

virodhiṣvapi mūrkheṣu nirīkṣyāvasthitān guṇān | virodhaṃ nahi kurvaṃti sajjanāḥ śāṃtacetasaḥ || 33 ||

Mesmo diante de tolos hostis, os bons—de mente serena—observam as virtudes que neles ainda existem e, por isso, não entram em oposição.

विरोधिषुamong opponents
विरोधिषु:
अधिकरण (अधिकरणम्/Locative)
TypeNoun
Rootविरोधिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), बहुवचन
अपिeven
अपि:
सम्बन्ध (Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (particle: even/also)
मूर्खेषुamong fools
मूर्खेषु:
अधिकरण (अधिकरणम्/Locative)
TypeNoun
Rootमूर्ख (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), बहुवचन
निरीक्ष्यhaving observed
निरीक्ष्य:
पूर्वकाल-क्रिया (Absolutive modifier)
TypeVerb
Rootनि + ईक्ष् (धातु)
Formक्त्वान्त (Gerund/अव्ययभाव-क्रियाविशेषण), अव्यय; अर्थः—‘निरीक्ष्य’ = having observed
अवस्थितान्present/established
अवस्थितान्:
विशेषण (Qualifier of गुणान्)
TypeAdjective
Rootअव + स्था (धातु, क्त-कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त विशेषण
गुणान्good qualities
गुणान्:
कर्म (कर्म/Object of निरीक्ष्य)
TypeNoun
Rootगुण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), बहुवचन
विरोधम्hostility, opposition
विरोधम्:
कर्म (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootविरोध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
नहिnot
नहि:
सम्बन्ध (Negation)
TypeIndeclinable
Rootनहि (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय (negative particle)
कुर्वन्तिthey do/make
कुर्वन्ति:
क्रिया (Verb action)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलट् (Present/लट्), प्रथमपुरुष (3rd person), बहुवचन; परस्मैपदम्
सज्जनाःgood people
सज्जनाः:
कर्ता (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootसत् (अस्-धातु, शतृ-कृदन्त) + जन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन; समासः—कर्मधारयः
शान्त-चेतसःcalm-minded
शान्त-चेतसः:
विशेषण (Qualifier of सज्जनाः)
TypeAdjective
Rootशान्त (शम्-धातु, क्त-कृदन्त) + चेतस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन; समासः—बहुव्रीहिः (शान्तं चेतः येषां ते)

Sanatkumara (teaching Narada on dharma and noble conduct)

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: bhakti

FAQs

It teaches the hallmark of a sajjana: inner peace that refuses to be shaken by others’ hostility, choosing discernment and forbearance over conflict.

Bhakti is protected by śānta-citta (a tranquil mind). By not reacting with hatred and by seeing even small virtues in others, a devotee preserves compassion and steadiness—qualities supportive of Vishnu-bhakti.

No specific Vedanga (like Vyakarana, Jyotisha, or Kalpa) is taught here; the practical takeaway is ethical discipline (dharma)—restraint of speech and mind, which supports study and sadhana.