आरण्यकपर्वणि अध्यायः २१६ — इन्द्र-स्कन्द-संमुखता वज्रप्रहारश्च
Indra approaches Skanda; vajra strike and the arising of Viśākha
मन्वानस्तं मृगं चाहं सम्प्राप्त: सहसा प्रभो । अपश्यं तमृषिं विद्धं शरेणानतपर्वणा,प्रभो! मैंने उन्हें हिंसक पशु समझकर बाण मारा था। अतः सहसा उनके पास जा पहुँचा। वहाँ जाकर देखा कि झुकी हुई गाँठवाले उस बाणसे एक ऋषि घायल होकर धरतीपर पड़े हैं
manvānastaṃ mṛgaṃ cāhaṃ samprāptaḥ sahasā prabho | apaśyaṃ tamṛṣiṃ viddhaṃ śareṇānataparvaṇā ||
Julgando tratar-se de uma fera, disparei uma flecha. Então, ó senhor, corri para lá sem demora; e, ao chegar ao lugar, vi que era um sábio, jazendo ferido no chão—traspassado por minha flecha, cujas junções não estavam retas.
व्याध उवाच