Previous Verse
Next Verse

Shloka 34

उमामहेश्वरव्रतं—पञ्चाक्षरमन्त्रस्य माहात्म्यं, न्यासः, जपविधिः, सदाचारः, विनियोगः

वाच्यवाचकभावेन स्थितः साक्षात्स्वभावतः वाच्यः शिवः प्रमेयत्वान् मन्त्रस्तद्वाचकः स्मृतः

vācyavācakabhāvena sthitaḥ sākṣātsvabhāvataḥ vācyaḥ śivaḥ prameyatvān mantrastadvācakaḥ smṛtaḥ

Na relação entre “o denotado” e “o denotador”, Śiva permanece como a realidade direta, por sua própria natureza. Śiva é o vācya, o sentido denotado, por ser o objeto cognoscível da realização; e o mantra é lembrado como seu vācaka, o que o denota.

vācya-vācaka-bhāvenain the mode of the denoted–denoter relation
vācya-vācaka-bhāvena:
sthitaḥabides/stands
sthitaḥ:
sākṣātdirectly, manifestly
sākṣāt:
svabhāvataḥby His own nature
svabhāvataḥ:
vācyaḥthe denoted meaning
vācyaḥ:
śivaḥLord Shiva (Pati)
śivaḥ:
prameyatvātbecause of being prameya, an object of valid knowledge/realization
prameyatvāt:
mantraḥthe mantra
mantraḥ:
tad-vācakaḥthe one that denotes Him/expresses Him
tad-vācakaḥ:
smṛtaḥis taught/remembered (in tradition).
smṛtaḥ:

Suta Goswami (narrating Shaiva doctrine to the sages at Naimisharanya)