Previous Verse
Next Verse

Shloka 89

Adhyaya 17: लिङ्गोद्भव—ब्रह्मविष्ण्वहङ्कार-शमनं, ओंकार-प्रादुर्भावः, मन्त्र-तत्त्वं च

अथ दृष्ट्वा कलावर्णम् ऋग्यजुःसामरूपिणम् ईशानमीशमुकुटं पुरुषास्यं पुरातनम्

atha dṛṣṭvā kalāvarṇam ṛgyajuḥsāmarūpiṇam īśānamīśamukuṭaṃ puruṣāsyaṃ purātanam

Então contemplaram o Senhor, radiante de esplendor divino, que corporificava as formas dos Vedas Ṛg, Yajus e Sāma: Īśāna, o Soberano supremo coroado de soberania; o Antigo, cujo rosto é o Purusha cósmico—o Pati primordial além do tempo.

athathen
atha:
dṛṣṭvāhaving seen
dṛṣṭvā:
kalāvarṇamof radiant lustre/divine splendour
kalāvarṇam:
ṛg-yajuḥ-sāma-rūpiṇamhaving the form of the Ṛg, Yajur, and Sāma Vedas
ṛg-yajuḥ-sāma-rūpiṇam:
īśānamĪśāna, the Lord
īśānam:
īśa-mukuṭamcrowned as the Sovereign/with the diadem of lordship
īśa-mukuṭam:
puruṣa-āsyamwhose face is the Puruṣa (cosmic Person)
puruṣa-āsyam:
purātanamthe Ancient/primordial One
purātanam:

Suta Goswami (narrating the vision within the Linga’s manifestation narrative)