Adhyaya 17: लिङ्गोद्भव—ब्रह्मविष्ण्वहङ्कार-शमनं, ओंकार-प्रादुर्भावः, मन्त्र-तत्त्वं च
अथ दृष्ट्वा कलावर्णम् ऋग्यजुःसामरूपिणम् ईशानमीशमुकुटं पुरुषास्यं पुरातनम्
atha dṛṣṭvā kalāvarṇam ṛgyajuḥsāmarūpiṇam īśānamīśamukuṭaṃ puruṣāsyaṃ purātanam
Então contemplaram o Senhor, radiante de esplendor divino, que corporificava as formas dos Vedas Ṛg, Yajus e Sāma: Īśāna, o Soberano supremo coroado de soberania; o Antigo, cujo rosto é o Purusha cósmico—o Pati primordial além do tempo.
Suta Goswami (narrating the vision within the Linga’s manifestation narrative)