Adhyaya 17: लिङ्गोद्भव—ब्रह्मविष्ण्वहङ्कार-शमनं, ओंकार-प्रादुर्भावः, मन्त्र-तत्त्वं च
हंसहंसेति यो ब्रूयान् मां हंसः स भविष्यति सुश्वेतो ह्यनलाक्षश् च विश्वतः पक्षसंयुतः
haṃsahaṃseti yo brūyān māṃ haṃsaḥ sa bhaviṣyati suśveto hyanalākṣaś ca viśvataḥ pakṣasaṃyutaḥ
Quem me repetir continuamente: “Haṃsa, Haṃsa”, tornar-se-á haṃsa—puro, de brancura radiante, marcado pelo sinal do Fogo interior e dotado de asas por todos os lados—apto a mover-se livremente além dos grilhões pela graça de Pati (Śiva).
Suta Goswami (narrating the Shaiva teaching within the Linga-manifestation narrative)