Next Verse

Shloka 1

Dāna-dharma: Types of Charity, Worthy Recipients, Vrata-Timings, and Śiva–Viṣṇu Propitiation

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायामुपरिविभागे पञ्चविंशो ऽध्यायः इन् रेए निछ्त् ज़ुल्äस्सिगे ज़ेइछेन्: व्यास उवाच अथातः संप्रवक्ष्यामि दानधर्ममनुत्तमम् / ब्रह्मणाभिहितं पूर्वमृषीणां ब्रह्मवादिनाम्

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāmuparivibhāge pañcaviṃśo 'dhyāyaḥ IN REE NICHT ZULÄSSIGE ZEICHEN: vyāsa uvāca athātaḥ saṃpravakṣyāmi dānadharmamanuttamam / brahmaṇābhihitaṃ pūrvamṛṣīṇāṃ brahmavādinām

Assim, no Śrī Kūrma Purāṇa—na Ṣaṭsāhasrī Saṃhitā da seção posterior—encerra-se o vigésimo quinto capítulo. Disse Vyāsa: “Agora exporei o dharma insuperável da dádiva (dāna), outrora proclamado por Brahmā aos ṛṣis, os que falam de Brahman.”

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्त्यर्थक अव्यय (quotative particle)
श्री-कूर्म-पुराणेin the Śrī Kūrma Purāṇa
श्री-कूर्म-पुराणे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्री (प्रातिपदिक) + कूर्म (प्रातिपदिक) + पुराण (प्रातिपदिक)
Formसमास-समाहार (नामधेय-रूपेण), पुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन
षट्-साहस्त्र्याम्in the ‘six-thousand’ (section)
षट्-साहस्त्र्याम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootषट् (संख्या-प्रातिपदिक) + साहस्त्री (प्रातिपदिक)
Formद्विगु-समास, स्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
संहितायाम्in the saṃhitā
संहितायाम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसंहिता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
उपरि-विभागेin the upper division
उपरि-विभागे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootउपरि (अव्यय/प्रातिपदिक) + विभाग (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (अव्ययपूर्वपद), पुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
पञ्चविंशःtwenty-fifth
पञ्चविंशः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपञ्चविंश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (अध्यायः)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
व्यासःVyāsa
व्यासः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootव्यास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√वच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
अथnow/then
अथ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formआरम्भार्थक अव्यय (discourse particle: ‘now/then’)
अतःthereupon
अतः:
Hetu (हेतु)
TypeIndeclinable
Rootअतः (अव्यय)
Formहेतु/अनन्तरार्थक अव्यय (thereupon/therefore)
संप्रवक्ष्यामिI shall expound
संप्रवक्ष्यामि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-प्र-√वच् (धातु)
Formलृट् (Simple Future), उत्तम-पुरुष (1st), एकवचन; परस्मैपद
दान-धर्मम्the duty/law of giving
दान-धर्मम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootदान (प्रातिपदिक) + धर्म (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (षष्ठी: ‘दानस्य धर्मः’), पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अनुत्तमम्unsurpassed
अनुत्तमम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनुत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (दानधर्मम्)
ब्रह्मणाby Brahmā
ब्रह्मणा:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (3rd/Instrumental), एकवचन
अभिहितम्declared
अभिहितम्:
Kriya-visheshana (क्रिया-विशेषण/participial predicate)
TypeVerb
Rootअभि-√धा (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; कर्मणि प्रयोगे ‘said/declared’
पूर्वम्formerly
पूर्वम्:
Kala-adhikarana (काल-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootपूर्व (प्रातिपदिक/अव्ययवत्)
Formकालवाचक अव्यय (adverb: ‘formerly’)
ऋषीणाम्of the sages
ऋषीणाम्:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
ब्रह्मवादिनाम्of the expounders of Brahman
ब्रह्मवादिनाम्:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootब्रह्म (प्रातिपदिक) + वादिन् (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (उपपद: ‘ब्रह्म वदन्ति’), पुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन

Vyāsa

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

V
Vyāsa
B
Brahmā
Ṛṣis (Brahmavādins)

FAQs

Indirectly: it frames dāna-dharma as taught by “brahmavādins,” implying that right action is rooted in Brahman-knowledge—ethics aligned with insight into ultimate reality.

No specific technique is stated; the verse establishes a dharmic foundation—dāna (selfless giving) as a purifying discipline that supports yogic life and inner steadiness across the Kurma Purana’s teachings.

Not explicitly; it reflects the Kurma Purana’s integrative approach by grounding later spiritual paths (including Shaiva-Vaishnava synthesis and Pāśupata-oriented disciplines) in universally upheld dharma like dāna.