Next Verse

Kurma Purana — Purva Bhaga, Shloka 1

Prākṛta Sṛṣṭi and Pralaya: From Pradhāna to Brahmāṇḍa; Trimūrti Samanvaya

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायां पूर्वविभागे तृतीयो ऽध्यायः सूत उवाच श्रुत्वाऽश्रमविधिं कृत्सनमृषयो हृष्टमानसाः / नमस्कृत्य हृषीकेशं पुनर्वचनमब्रुवन्

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāṃ pūrvavibhāge tṛtīyo 'dhyāyaḥ sūta uvāca śrutvā'śramavidhiṃ kṛtsanamṛṣayo hṛṣṭamānasāḥ / namaskṛtya hṛṣīkeśaṃ punarvacanamabruvan

Assim termina o terceiro capítulo da Primeira Parte do Śrī Kūrma Purāṇa, na Ṣaṭsāhasrī Saṃhitā. Disse Sūta: Tendo ouvido por completo a ordenança dos āśramas, os sábios, de mente jubilosa, reverenciaram Hṛṣīkeśa e então falaram novamente.

इतिthus
इति:
Sambandha (निपात)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय (उक्तिसूचक/quotative particle)
श्रीकूर्मपुराणेin the Śrī Kūrma Purāṇa
श्रीकूर्मपुराणे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्री + कूर्मपुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचन; कर्मधारयः—‘श्रीमत् कूर्मपुराणम्’
षट्साहस्त्र्याम्in the six-thousand (collection)
षट्साहस्त्र्याम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootषट् + साहस्त्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; द्विगु-समासः—‘षट्साहस्त्री’ (six-thousand [verses] collection)
संहितायाम्in the saṃhitā
संहितायाम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसंहिता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
पूर्वविभागेin the former section
पूर्वविभागे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपूर्व + विभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; तत्पुरुषः—‘पूर्वः विभागः’
तृतीयःthird
तृतीयः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootतृतीय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (of ‘अध्यायः’)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
सूतःSūta
सूतः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect/परोक्षभूत), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootश्रु (धातु) + क्त्वा (कृदन्त)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund), ‘having heard’
आश्रमविधिम्the rule of the āśramas
आश्रमविधिम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootआश्रम + विधि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुषः—‘आश्रमाणां विधिः’
कृत्सनम्entire
कृत्सनम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootकृत्सन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (of ‘आश्रमविधिम्’)
ऋषयःthe sages
ऋषयः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
हृष्टमानसाःwith delighted minds
हृष्टमानसाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootहृष्ट + मानस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; बहुव्रीहिः—‘हृष्टं मानसं येषां ते’
नमस्कृत्यhaving bowed
नमस्कृत्य:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootनमस् + कृ (धातु) + ल्यप् (कृदन्त)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund), ‘having saluted’
हृषीकेशम्Hṛṣīkeśa (Viṣṇu)
हृषीकेशम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootहृषीकेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
पुनःagain
पुनः:
Kriya-vishesana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण/adverb)
वचनम्speech/words
वचनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवचन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
अब्रुवन्they spoke
अब्रुवन्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलङ् (Imperfect/अनद्यतनभूत), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन

Sūta

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

S
Sūta
H
Hṛṣīkeśa (Vishnu)

FAQs

Indirectly: by naming the Lord as Hṛṣīkeśa (“Lord of the senses”), it implies a governing consciousness beyond the senses—hinting that the Supreme is the inner ruler (antaryāmin) to whom sages turn after receiving dharma-teachings.

The verse frames the dharmic foundation for practice: hearing (śravaṇa) of āśrama-vidhi, followed by reverence (namaskāra) and further inquiry—an orthodox learning sequence that supports later Yoga disciplines in the Kurma Purana’s broader teaching arc.

While Shiva is not named here, the Purana’s synthesis is reflected in the sages’ devotional posture toward Hṛṣīkeśa while engaging with dharma-vidhi—showing that authoritative dharma and spiritual inquiry proceed under the Supreme Lord, whom the text elsewhere harmonizes with Shaiva teachings.