Reṇukā-vilāpa and the Aftermath of Jamadagni’s Slaying (अर्जुनोपाख्यान-प्रसङ्गः)
विललाप च सात्यर्थं धरणीधूलिधूसरा / अश्रुपूर्ममुखी दीना पतिता शोकसागरे
vilalāpa ca sātyarthaṃ dharaṇīdhūlidhūsarā / aśrupūrmamukhī dīnā patitā śokasāgare
Coberta pela poeira da terra, com o rosto cheio de lágrimas, abatida como quem caiu no oceano da aflição, ela lamentou-se com dor extrema.