Amritbindu
ज्ञाननेत्रं समाधाय चोद्धरेद्वह्निवत्परम् ।
निष्कलं निश्चलं शान्तं तद्ब्रह्माहमिति स्मृतम् ॥२१॥
ज्ञान-नेत्रम् । समाधाय । च । उद्धरेत् । वह्नि-वत् । परम् ।
निष्कलम् । निश्चलम् । शान्तम् । तत् । ब्रह्म । अहम् । इति । स्मृतम् ॥
jñāna-netraṃ samādhāya coddhared vahni-vat param |
niṣkalaṃ niścalaṃ śāntaṃ tad brahmāham iti smṛtam ||21||
ਸਮਾਧੀ ਵਿੱਚ ਗਿਆਨ-ਨੇਤਰ ਟਿਕਾ ਕੇ, ਅੱਗ ਵਾਂਗ ਪਰਮ ਤੱਤ ਨੂੰ ਪ੍ਰਕਾਸ਼ਿਤ ਕਰਕੇ ਸਾਕਸ਼ਾਤ ਕਰਨਾ ਚਾਹੀਦਾ ਹੈ। ਉਹ ਪਰਬ੍ਰਹਮ ਨਿਸ਼ਕਲ, ਨਿਸ਼ਚਲ ਤੇ ਸ਼ਾਂਤ ਹੈ—“ਤਦ ਬ੍ਰਹਮ ਅਹੰ” ਇਹੀ ਸਮ੍ਰਿਤੀ ਹੈ॥੨੧॥
Having fixed the eye of knowledge (jñāna-netra) in samādhi, one should lift up (realize) the Supreme, as (one would kindle) fire. That (Supreme) is partless, unmoving, and peaceful—(known as) “That Brahman am I,” so it is remembered (in tradition).