HomeRamayanaBala KandaSarga 73Shloka 20
Previous Verse
Next Verse

Shloka 20

त्रिसप्ततितमः सर्गः (Sarga 73): Mithilā Vivāha

Kanyādāna and the Fourfold Marriage Rites

तथेत्युक्त्वा तु जनकं वसिष्ठो भगवानृषि:।विश्वामित्रं पुरस्कृत्य शतानन्दं च धार्मिकम्।।।।प्रपामध्ये तु विधिवत्वेदिं कृत्वा महातपा: ।अलञ्चकार तां वेदिं गन्धपुष्पै स्समन्तत: ।।।।सुवर्णपालिकाभिश्च छिद्रकुम्भैश्च साङ्कुरै:।अङ्कुराढ्यैश्शरावैश्च धूपपात्रै स्सधूपकै:।।।।शङ्खपात्रै स्स्रुवै स्स्रुग्भि: पात्रैरर्घ्याभिपूरितै:।लाजपूर्णैश्च पात्रीभिरक्षतैरभिसंस्कृतै:।।।।

tathety uktvā tu janakaṃ vasiṣṭho bhagavān ṛṣiḥ | viśvāmitraṃ puraskṛtya śatānandaṃ ca dhārmikam || prapāmadhye tu vidhivad vediṃ kṛtvā mahātapāḥ | alañcakāra tāṃ vediṃ gandhapuṣpaiḥ samantataḥ || suvarṇapālikābhiś ca chidrakumbhaiś ca sāṅkuraiḥ | aṅkurāḍhyaiḥ śarāvaiś ca dhūpapātraiḥ sadhūpakaiḥ || śaṅkhapātraiḥ srucaiḥ srugbhiḥ pātrair arghyābhipūritaiḥ | lājapūrṇaiś ca pātrībhir akṣatair abhisaṃskṛtaiḥ ||

ਜਨਕ ਨੂੰ “ਤਥਾਸਤੁ” ਕਹਿ ਕੇ, ਭਗਵਾਨ ਰਿਸ਼ੀ ਵਸਿਸ਼ਠ ਨੇ ਵਿਸ਼ਵਾਮਿਤ੍ਰ ਅਤੇ ਧਰਮਾਤਮਾ ਸ਼ਤਾਨੰਦ ਨੂੰ ਅੱਗੇ ਰੱਖ ਕੇ ਮੰਡਪ ਦੇ ਵਿਚਕਾਰ ਵਿਧੀ ਅਨੁਸਾਰ ਵੇਦੀ ਬਣਾਈ। ਮਹਾਤਪਸਵੀ ਨੇ ਉਸ ਵੇਦੀ ਨੂੰ ਚੌਹੀਂ ਪਾਸੀਂ ਸੁਗੰਧਿਤ ਫੁੱਲਾਂ ਨਾਲ ਸਜਾਇਆ; ਸੋਨੇ ਦੇ ਪਾਤਰ, ਅੰਕੁਰਾਂ ਸਮੇਤ ਛਿਦ੍ਰ-ਕੁੰਭ, ਅੰਕੁਰਾਂ ਨਾਲ ਭਰੇ ਸ਼ਰਾਵ, ਧੂਪ-ਪਾਤਰ ਧੂਪ ਸਮੇਤ, ਸ਼ੰਖਾਕਾਰ ਪਾਤਰ, ਸ੍ਰੁਵ-ਸ੍ਰੁਗ ਹਵਨ-ਚਮਚੇ, ਅਰਘ੍ਯ ਆਦਿ ਅਰਪਣ ਲਈ ਭਰੇ ਪਾਤਰ, ਲਾਜ ਨਾਲ ਭਰੇ ਪਾਤਰ ਅਤੇ ਅਭਿਸੰਸਕ੍ਰਿਤ ਅੱਖਤ ਆਦਿ ਸਭ ਸਮੱਗਰੀ ਵਿਵਸਥਿਤ ਕੀਤੀ।

दर्भैःwith darbha grass
दर्भैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootदर्भ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
समैःeven/equal
समैः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; qualifies दर्भैः
समास्तीर्यhaving spread
समास्तीर्य:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootसम्-स्तॄ (धातु) + ल्यप्
Formअव्यय-भावे ल्यबन्त (gerund) ‘having strewn/spread’
विधिवत्according to rule
विधिवत्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootविधिवत् (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्यय
मन्त्रपूर्वकम्preceded by mantras
मन्त्रपूर्वकम्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootमन्त्र + पूर्वक (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समास; अव्ययवत् प्रयोगः ‘with mantras first/preceded by mantras’
अग्निम्fire
अग्निम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअग्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
आदायhaving placed/taken
आदाय:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootआ-दा (धातु) + ल्यप्
Formअव्यय-भावे ल्यबन्त (gerund) ‘having taken/placed’
वेद्याम्on the altar
वेद्याम्:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootवेदी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
तुindeed
तु:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात
विधिमन्त्रपुरस्कृतम्with rites and mantras duly preceding
विधिमन्त्रपुरस्कृतम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootविधि + मन्त्र + पुरस्-कृत (कृदन्त/प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष ‘having (rites and) mantras in front/preceding’; qualifies (कर्म/कर्मपदम्) implied (e.g., होमम्)
जुहावoffered (oblations)
जुहाव:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootहु (धातु)
Formलिट् (परिपूर्णभूत/Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
अग्नौin the fire
अग्नौ:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootअग्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
महातेजाःof great splendor
महातेजाः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहा + तेजस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारय epithet qualifying वसिष्ठः
वसिष्ठःVasiṣṭha
वसिष्ठः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवसिष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
भगवान्venerable
भगवान्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootभगवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; qualifies वसिष्ठः
ऋषिःsage
ऋषिः:
Apposition to Karta (कर्ता-समाधिकरण)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; apposition

Venerable and renowned ascetic Vasishta said "Be it so".And with Viswamitra and virtuous Satananda in the forefront, an altar was duly improvised in the centre of the sacrificial pavilion. He adorned the altar on all sides with fragrant flowers, golden ladles, water-pots with holes filled with sprouts, earthen vessels with sprouts, holders of burning fragrant incense conch-shaped vessels, sacrificial ladles, bowls filled with with water for arghya and other purposes, vessels with roasted paddy and grains of rice.

J
Janaka
V
Vasiṣṭha
V
Viśvāmitra
Ś
Śatānanda
P
prapā (marriage pavilion)
V
vedi (altar)
D
dhūpa (incense)
A
arghya (honor-water offering)
L
lāja (parched grain)
A
akṣata (unbroken rice)

FAQs

Dharma is meticulous adherence to sacred procedure: the rite is made legitimate through vidhivat (scripturally correct) preparation, purity of materials, and leadership by qualified sages.

Vasiṣṭha accepts Janaka’s request and, with other sages, prepares and decorates the altar and ritual implements for the wedding ceremony.

Vasiṣṭha’s ritual competence and disciplined holiness (tapas), expressed through careful, rule-governed preparation.