Previous Verse
Next Verse

Shloka 6

कबन्धमोक्षः—सुग्रीवमैत्र्युपदेशः

Kabandha’s Release and Counsel to Befriend Sugriva

विमाने भास्वरे तिष्ठन्हंसयुक्ते यशस्करे।प्रभया च महातेजा दिशो दश विराजयन्।।।।सोऽन्तरिक्षगतो रामं कबन्धो वाक्यमब्रवीत्।शृणु राघव तत्त्वेन यथा सीतामवाप्स्यसि।।।।

vimāne bhāsvare tiṣṭhan haṃsayukte yaśaskare |

prabhayā ca mahātejā diśo daśa virājayan ||

so ’ntarikṣagato rāmaṃ kabandho vākyam abravīt |

śṛṇu rāghava tattvena yathā sītām avāpsyasi ||

ਹੰਸਾਂ ਨਾਲ ਜੁੜੇ, ਯਸ਼ ਦੇਣ ਵਾਲੇ ਚਮਕਦੇ ਵਿਮਾਨ ਵਿੱਚ ਖੜ੍ਹਾ ਮਹਾਤੇਜਸਵੀ ਕਬੰਧ ਆਪਣੀ ਪ੍ਰਭਾ ਨਾਲ ਦਸਾਂ ਦਿਸ਼ਾਵਾਂ ਨੂੰ ਰੌਸ਼ਨ ਕਰ ਰਿਹਾ ਸੀ। ਅੰਤਰਿਕਸ਼ ਵਿੱਚ ਉੱਠ ਕੇ ਉਸ ਨੇ ਰਾਮ ਨੂੰ ਆਖਿਆ: “ਹੇ ਰਾਘਵ, ਸੁਣੋ—ਤੱਤਵ ਅਨੁਸਾਰ ਮੈਂ ਦੱਸਦਾ ਹਾਂ ਕਿ ਤੁਸੀਂ ਸੀਤਾ ਨੂੰ ਕਿਵੇਂ ਮੁੜ ਪ੍ਰਾਪਤ ਕਰੋਗੇ।”

विमानेin the aerial chariot
विमाने:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Location)
TypeNoun
Rootविमान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन
भास्वरेshining
भास्वरे:
अधिकरणविशेषण (Qualifier of location)
TypeAdjective
Rootभास्वर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (of ‘vimāna’)
तिष्ठन्standing, being situated
तिष्ठन्:
कर्तृविशेषण (Qualifier of subject)
TypeVerb
Rootस्था (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान कृदन्त (present active participle); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
हंसयुक्तेyoked with swans
हंसयुक्ते:
अधिकरणविशेषण (Qualifier of location)
TypeAdjective
Rootहंस + युक्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; विशेषण; तत्पुरुष (हंसैः युक्ते)
यशस्करेbringing fame
यशस्करे:
अधिकरणविशेषण (Qualifier of location)
TypeAdjective
Rootयशस् + कर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; विशेषण; तत्पुरुष (यशः करोति इति)
प्रभयाwith radiance
प्रभया:
करण (Karaṇa/Instrument)
TypeNoun
Rootप्रभा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
and
:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
महातेजाःthe very brilliant one
महातेजाः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeAdjective
Rootमहा + तेजस् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण; कर्मधारय (महत्तेजाः)
दिशःdirections
दिशः:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootदिश् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), बहुवचन
दशten
दश:
कर्मविशेषण (Numeral qualifier)
TypeAdjective
Rootदशन् (प्रातिपदिक)
Formसंख्यावाचक (numeral); अव्ययवत् प्रयोग; ‘ten’ (agreeing with diśaḥ)
विराजयन्illuminating
विराजयन्:
कर्तृविशेषण (Qualifier of subject)
TypeVerb
Rootवि-राज् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान कृदन्त (present active participle); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; causative sense ‘making shine/illuminating’
सःhe
सः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
अन्तरिक्षगतःgone into the sky
अन्तरिक्षगतः:
कर्तृविशेषण (Qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootअन्तरिक्ष + गत (प्रातिपदिक)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण; तत्पुरुष (अन्तरिक्षं गतः)
रामम्Rama
रामम्:
सम्प्रदान/प्रति (Recipient/Target of speech)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
कबन्धःKabandha
कबन्धः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootकबन्ध (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
वाक्यम्words, speech
वाक्यम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अब्रवीत्said
अब्रवीत्:
क्रिया (Main verb)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past); परस्मैपद; प्रथमपुरुष, एकवचन
शृणुlisten
शृणु:
क्रिया (Command)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative); परस्मैपद; मध्यमपुरुष (2nd), एकवचन
राघवO Raghava
राघव:
सम्बोधन (Address)
TypeNoun
Rootराघव (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन
तत्त्वेनtruly, in reality
तत्त्वेन:
क्रियाविशेषण (Manner)
TypeNoun
Rootतत्त्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; भावे (adverbial instrumental)
यथाso that, how
यथा:
सम्बन्ध (Clause linker)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकार/उपाय-वाचक (how/so that)
सीताम्Sita
सीताम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootसीता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अवाप्स्यसिyou will obtain
अवाप्स्यसि:
क्रिया (Main verb)
TypeVerb
Rootअव-आप् (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple future); परस्मैपद; मध्यमपुरुष, एकवचन

As the flesh of Kabandha's body decomposed, if burnt slowly in the fire although itwas like a huge mass of fat.

K
Kabandha
R
Rama (Raghava)
S
Sita
V
vimāna
S
swans (haṃsa)
T
ten directions (daśa diśaḥ)

FAQs

Satya as guidance: the verse foregrounds truthful counsel offered at a critical moment, showing that dharma includes giving honest direction to one who is suffering.

Kabandha, freed from his cursed state, ascends in a vimana and begins instructing Rama on the path to recovering Sita.

Kabandha’s commitment to truth (tattvena) and Rama’s receptivity to counsel in adversity.