Previous Verse
Next Verse

Shloka 2

Jarā-Mṛtyu-anatikrama: Janaka–Pañcaśikha-saṃvāda

Aging and Death Cannot Be Overstepped

अविद्यामाहुरव्यक्तं सर्गप्रलयधर्मि वै । सर्गप्रलयनिर्मुक्तां विद्यां वै पडचविंशक:,मुनियोंने सृष्टि और प्रलयरूप धर्मवाले कार्यसहित अव्यक्तको ही अविद्या कहा है तथा चौबीस तत्त्वोंसे परे जो पचीसवाँ तत्त्व परम पुरुष परमात्मा है, जो सृष्टि और प्रलयसे रहित है, उसीको विद्या कहते हैं

Vasiṣṭha uvāca: avidyām āhur avyaktam sarga-pralaya-dharmi vai | sarga-pralaya-nirmuktāṁ vidyāṁ vai pañcaviṁśakam ||

ਵਸਿਸ਼ਠ ਨੇ ਆਖਿਆ—ਸ੍ਰਿਸ਼ਟੀ ਅਤੇ ਪ੍ਰਲਯ ਦੇ ਧਰਮ ਵਾਲਾ ਅਵ੍ਯਕਤ (ਪ੍ਰਕ੍ਰਿਤੀ) ਹੀ ਰਿਸ਼ੀ ‘ਅਵਿਦਿਆ’ ਕਹਿੰਦੇ ਹਨ। ਪਰ ਜੋ ਸ੍ਰਿਸ਼ਟੀ-ਪ੍ਰਲਯ ਤੋਂ ਰਹਿਤ, ਚੌਵੀ ਤੱਤਾਂ ਤੋਂ ਪਰੇ ਪੱਚੀਵਾਂ ਤੱਤ—ਪਰਮ ਪੁਰਖ, ਪਰਮਾਤਮਾ—ਹੈ, ਉਸੇ ਨੂੰ ‘ਵਿਦਿਆ’ ਆਖਿਆ ਜਾਂਦਾ ਹੈ।

अविद्याम्ignorance (avidyā)
अविद्याम्:
Karma
TypeNoun
Rootअविद्या
FormFeminine, Accusative, Singular
आहुःthey call / they say
आहुः:
Karta
TypeVerb
Rootअह् (अहति/आह)
FormPerfect (Paroksha-bhuta), Third, Plural, Parasmaipada
अव्यक्तम्the unmanifest (avyakta)
अव्यक्तम्:
Karma
TypeNoun
Rootअव्यक्त
FormNeuter, Accusative, Singular
सर्गप्रलयधर्मिhaving the nature of creation and dissolution
सर्गप्रलयधर्मि:
Karma
TypeAdjective
Rootसर्गप्रलयधर्मिन्
FormNeuter, Accusative, Singular
वैindeed / surely
वै:
TypeIndeclinable
Rootवै
सर्गप्रलयनिर्मुक्ताम्freed from creation and dissolution
सर्गप्रलयनिर्मुक्ताम्:
Karma
TypeAdjective
Rootसर्गप्रलयनिर्मुक्त
FormFeminine, Accusative, Singular
विद्याम्knowledge (vidyā)
विद्याम्:
Karma
TypeNoun
Rootविद्या
FormFeminine, Accusative, Singular
वैindeed / surely
वै:
TypeIndeclinable
Rootवै
पञ्चविंशकम्the twenty-fifth (principle)
पञ्चविंशकम्:
Karma
TypeNoun
Rootपञ्चविंशक
FormNeuter, Accusative, Singular

वसिष्ठ उवाच

V
Vasiṣṭha
M
muni (sages)
A
avyakta (prakṛti)
P
pañcaviṁśa tattva (Puruṣa/Paramātman)