HomeUpanishadsNiralambaVerse 3

Verse 3

Niralamba

किं ब्रह्म । क ईश्वरः । को जीवः । का प्रकृतिः । कः परमात्मा । को ब्रह्मा । को विष्णुः । को रुद्रः । क इन्द्रः । कः शमनः । कः सूर्यः । कश्चन्द्रः । के सुराः । के असुराः । के पिशाचाः । के मनुष्याः । काः स्त्रियः । के पश्वादयः । किं स्थावरम् । के ब्राह्मणादयः । का जातिः । किं कर्म । किमकर्म । किं ज्ञानम् । किमज्ञानम् । किं सुखम् । किं दुःखम् । कः स्वर्गः । को नरकः । को बन्धः । को मोक्षः । क उपास्यः । कः शिष्यः । को विद्वान् । को मूढः । किमासुरम् । किं तपः । किं परमं पदम् । किं ग्राह्यम् । किमग्राह्यम् । कः संन्यासी—इत्याह शङ्क्यः । आह—ब्रह्मेति ॥३॥

किम् । ब्रह्म । कः । ईश्वरः । कः । जीवः । का । प्रकृतिः । कः । परमात्मा । कः । ब्रह्मा । कः । विष्णुः । कः । रुद्रः । कः । इन्द्रः । कः । शमनः । कः । सूर्यः । कः । चन्द्रः । के । सुराः । के । असुराः । के । पिशाचाः । के । मनुष्याः । काः । स्त्रियः । के । पशु-आदयः । किम् । स्थावरम् । के । ब्राह्मण-आदयः । का । जातिः । किम् । कर्म । किम् । अकर्म । किम् । ज्ञानम् । किम् । अज्ञानम् । किम् । सुखम् । किम् । दुःखम् । कः । स्वर्गः । कः । नरकः । कः । बन्धः । कः । मोक्षः । कः । उपास्यः । कः । शिष्यः । कः । विद्वान् । कः । मूढः । किम् । आसुरम् । किम् । तपः । किम् । परमम् । पदम् । किम् । ग्राह्यम् । किम् । अग्राह्यम् । कः । संन्यासी । इति । आह । शङ्क्यः । आह । ब्रह्म । इति ।

kiṃ brahma | ka īśvaraḥ | ko jīvaḥ | kā prakṛtiḥ | kaḥ paramātmā | ko brahmā | ko viṣṇuḥ | ko rudraḥ | ka indraḥ | kaḥ śamanaḥ | kaḥ sūryaḥ | kaścandraḥ | ke surāḥ | ke asurāḥ | ke piśācāḥ | ke manuṣyāḥ | kāḥ striyaḥ | ke paśvādayaḥ | kiṃ sthāvaram | ke brāhmaṇādayaḥ | kā jātiḥ | kiṃ karma | kimakarma | kiṃ jñānam | kimajñānam | kiṃ sukham | kiṃ duḥkham | kaḥ svargaḥ | ko narakaḥ | ko bandhaḥ | ko mokṣaḥ | ka upāsyaḥ | kaḥ śiṣyaḥ | ko vidvān | ko mūḍhaḥ | kimāsuram | kiṃ tapaḥ | kiṃ paramaṃ padam | kiṃ grāhyam | kimagrāhyam | kaḥ saṃnyāsī—ity āha śaṅkyaḥ | āha—brahmeti ||3||

“ဗြဟ္မန် (Brahman) သည် အဘယ်နည်း? အီရှွရ (Īśvara) သည် မည်သူနည်း? ဇီဝ (jīva) သည် မည်သူနည်း? ပရကృతိ (prakṛti) သည် အဘယ်နည်း? ပရမာတ္မန် (Paramātman) သည် မည်သူနည်း? ဗြဟ္မာ (Brahmā) သည် မည်သူနည်း? ဝိෂ္ဏု (Viṣṇu) သည် မည်သူနည်း? ရုဒြ (Rudra) သည် မည်သူနည်း? အိန္ဒြ (Indra) သည် မည်သူနည်း? ယမ (Yama) သည် မည်သူနည်း? နေ (Surya) သည် မည်သူနည်း? လ (Chandra) သည် မည်သူနည်း? ဒေဝတို့သည် မည်သူနည်း? အဆုရတို့သည် မည်သူနည်း? ပိသာစ (piśāca) တို့သည် မည်သူနည်း? လူသားတို့သည် မည်သူနည်း? မိန်းမတို့သည် မည်သူနည်း? တိရစ္ဆာန်နှင့် အခြားတို့သည် မည်သူနည်း? မလှုပ်မရှားသောအရာသည် အဘယ်နည်း? ဗြာဟ္မဏတို့နှင့် အခြားတို့သည် မည်သူနည်း? ဇာတိ (jāti) သည် အဘယ်နည်း? ကမ္မ (karma) သည် အဘယ်နည်း? အကမ္မ (akarma) သည် အဘယ်နည်း? ဉာဏ် (jñāna) သည် အဘယ်နည်း? အဉာဏ် (ajñāna) သည် အဘယ်နည်း? သုခ (sukha) သည် အဘယ်နည်း? ဒုက္ခ (duḥkha) သည် အဘယ်နည်း? ကောင်းကင်ဘုံ (svarga) သည် အဘယ်နည်း? နရက (naraka) သည် အဘယ်နည်း? ချည်နှောင်မှု (bandha) သည် အဘယ်နည်း? မောက္ခ (mokṣa) သည် အဘယ်နည်း? ပူဇော်ထိုက်သူသည် မည်သူနည်း? ရှိရှျ (śiṣya) သည် မည်သူနည်း? ပညာရှိ (vidvān) သည် မည်သူနည်း? မူးဓ (mūḍha) သည် မည်သူနည်း? အာသူရ (āsura) သဘောသည် အဘယ်နည်း? တပ (tapas) သည် အဘယ်နည်း? အမြင့်ဆုံးအဆင့် (paramaṃ padam) သည် အဘယ်နည်း? လက်ခံယူသင့်သည် အဘယ်နည်း? မလက်ခံယူသင့်သည် အဘယ်နည်း? သံန്യാസီ (saṃnyāsī) သည် မည်သူနည်း?”—ဟု ရှင်က្យ (Śaṅkya) မေးလေ၏။ ထိုသူက “ဗြဟ္မန်” ဟု ဖြေကြား၏။

‘What is Brahman? Who is Īśvara? Who is the jīva? What is prakṛti? Who is the Paramātman? Who is Brahmā? Who is Viṣṇu? Who is Rudra? Who is Indra? Who is Yama? Who is the Sun? Who is the Moon? Who are the gods? Who are the asuras? Who are the piśācas? Who are human beings? Who are women? Who are animals and the rest? What is the immovable? Who are brāhmaṇas and the rest? What is caste? What is action? What is non-action? What is knowledge? What is ignorance? What is happiness? What is sorrow? What is heaven? What is hell? What is bondage? What is liberation? Who is to be worshipped? Who is a disciple? Who is learned? Who is deluded? What is demonic? What is austerity? What is the supreme state? What is to be accepted? What is not to be accepted? Who is a renunciant?’—thus asked Śaṅkya. He replied: ‘Brahman.’

Sarva-prapañca as reducible to Brahman; non-dual resolution of all categories (tattva-vicāra culminating in Brahman)Mahavakya: Strongly supportive of mahāvākya purport: all referents (jīva/īśvara/jagat) are resolved in Brahman, consistent with ‘Sarvaṃ khalvidaṃ brahma’ and the identity-teachings (‘Tat Tvam Asi’, ‘Aham Brahmāsmi’).AtharvaChandas: Prose / catechetical enumeration (not metrical)