Previous Verse
Next Verse

Ramayana — Ayodhya Kanda, Sarga 99, Shloka 15

चित्रकूटप्राप्तिः

Bharata Reaches Chitrakuta and Beholds Rama

जगत्यां पुरषव्याघ्र आस्ते वीरासने रतः।जनेन्द्रो निर्जनं प्राप्य धिङ्मे जन्म सजीवितम्।।2.99.15।।

jagatyāṁ puruṣa-vyāghra āste vīrāsane rataḥ |

janendro nirjanaṁ prāpya dhiṅ me janma sa-jīvitam ||2.99.15||

မြေပြင်ပေါ်၌ လူတို့အနက် ကျားသဖွယ်သူ—ပြည်သူတို့၏ အရှင်—သည် တောအလွန်တိတ်ဆိတ်သော အရပ်သို့ ရောက်ပြီးနောက် ဗီရာသန (သူရဲကောင်းအနေအထား) ဖြင့် စိတ်တည်ငြိမ်စွာ ထိုင်နေ၏။ အို—ငါ၏ မွေးဖွားခြင်းကိုလည်း၊ ငါ၏ အသက်ရှင်နေခြင်းကိုလည်း အရှက်တရားဖြစ်စေပါ၏!

जगत्याम्on the ground
जगत्याम्:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Location)
TypeNoun
Rootजगत् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः (Locative), एकवचनम्
पुरुषव्याघ्रःtiger among men
पुरुषव्याघ्रः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootपुरुष + व्याघ्र (प्रातिपदिक-समास)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः—‘पुरुषाणां व्याघ्रः’
आस्तेsits
आस्ते:
क्रिया (Kriyā/Verb)
TypeVerb
Rootआस् (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; आत्मनेपदम्
वीरासनेin the heroic posture
वीरासने:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Location)
TypeNoun
Rootवीर + आसन (प्रातिपदिक-समास)
Formनपुंसकलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘वीरस्य आसने’ (heroic posture/seat)
रतःengaged/delighting in
रतः:
भाव (Bhāva/State of subject)
TypeAdjective
Rootरम् (धातु) + क्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formक्त-प्रत्ययान्त, पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्तुः विशेषणम्
जनेन्द्रःlord of men (king)
जनेन्द्रः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootजन + इन्द्र (प्रातिपदिक-समास)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः—‘जनानाम् इन्द्रः’
निर्जनम्a lonely place
निर्जनम्:
कर्म (Karma/Goal as object of motion)
TypeNoun
Rootनिर्जन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; गत्यर्थे कर्म (destination)
प्राप्यhaving reached
प्राप्य:
पूर्वक्रिया (Pūrvakriyā/Anterior action)
TypeVerb
Rootप्र + आप् (धातु) + ल्यप् (कृदन्त)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त (absolutive/gerund), अव्ययम्; पूर्वकाले क्रिया
धिक्fie upon!
धिक्:
उद्गार (Interjection)
TypeIndeclinable
Rootधिक् (अव्यय)
Formनिन्दार्थक-अव्ययम् (interjection of censure)
मेmy
मे:
सम्बन्ध (Sambandha/Genitive relation)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्तिः (Genitive), एकवचनम्; enclitic
जन्मbirth
जन्म:
कर्म/विषय (Viṣaya/That being condemned)
TypeNoun
Rootजन्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
सजीवितम्(my) life/existence
सजीवितम्:
कर्म/विषय (Viṣaya/That being condemned)
TypeNoun
Rootस + जीवित (प्रातिपदिक-समास)
Formनपुंसकलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्मधारय/तत्पुरुष-भावः—‘जीवितेन सह’ (life along with it)

Rama, the lord of men, a tiger among men, is sitting on the ground in a 'heroic' (yogic) posture in this secluded forest. O fie upon my birth and my life!

R
Rāma

FAQs

Dharma is tied to accountability: Bharata recognizes the moral disorder that has driven the rightful prince into hardship, and he condemns himself rather than excuse the situation.

Approaching the hermitage region, Bharata imagines/reflects on Rāma’s austere forest life and bursts into self-reproach.

Bharata’s contrition and moral sensitivity—he feels unworthy of life if his actions (or the throne gained through them) caused Rāma’s suffering.