Previous Verse
Next Verse

Shloka 25

खरसेनासङ्ग्रामः

The Battle with Khara’s Host at the Hermitage

तत्सैन्यं निशितैर्बाणैरर्दितं मर्मभेदिभिः।रामेण न सुखं लेभे शुष्कं वनमिवाग्निना।।।।

tatsainyaṃ niśitair bāṇair arditaṃ marmabhedibhiḥ | rāmeṇa na sukhaṃ lebhe śuṣkaṃ vanam ivāgninā ||

ထိုတပ်စုသည် ရာမ၏ အစွန်းထက်မြက်၍ အရေးကြီးအင်္ဂါကို ထိုးဖောက်သော မြှားများကြောင့် နှိပ်စက်ခံရသဖြင့် အနည်းငယ်မျှ သက်သာချမ်းသာမှု မရခဲ့—မီးလောင်ကာ ဖုံးလွှမ်းသွားသော ခြောက်သွေ့တောအလား။

तत्that
तत्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; अत्र विशेषणम् — सैन्यम्
सैन्यम्army
सैन्यम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसैन्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
निशितैःwith sharp
निशितैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootनिशित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; क्त-प्रत्ययान्तः (PPP) √शि/√निश् (to sharpen) — ‘sharpened’; बाणैः इति विशेषणम्
बाणैःarrows
बाणैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootबाण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, बहुवचनम्
अर्दितम्tormented/harassed
अर्दितम्:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Root√अर्द् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्तः (PPP), नपुंसकलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; सैन्यम् इति विशेष्यस्य
मर्मभेदिभिःpiercing vital spots
मर्मभेदिभिः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootमर्म + भेदिन् (प्रातिपदिक); मर्मभेदिन् (समस्तपद)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; तत्पुरुषः ‘मर्माणि भिन्दन्ति’ (vital-parts-piercing); बाणैः इति विशेषणम्
रामेणby Rama
रामेण:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
not
:
Sambandha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम् (negation particle)
सुखम्ease/relief
सुखम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसुख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
लेभेobtained/found
लेभे:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√लभ् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; आत्मनेपदम्
शुष्कम्dry
शुष्कम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootशुष्क (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् — वनम्
वनम्forest
वनम्:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
इवlike/as
इव:
Upama-sambandha (उपमा)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमावाचक-अव्ययम् (comparative particle)
अग्निनाby fire
अग्निना:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootअग्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्

Just like the dried up forest burnt by the fire, the army was totally destroyed by Rama's arrows that pierced into the vital parts of the soldiers.

R
Rāma
A
agni (fire)

FAQs

The verse presents the moral logic of consequence: violence launched in adharma returns as unavoidable suffering; dharma-protection can be fierce yet purposeful.

Rāma’s accurate, vital-point-piercing arrows overwhelm the opposing army, leaving them no chance to recover.

Competence joined to duty—Rāma’s disciplined effectiveness in battle to protect the innocent and uphold order.