Previous Verse
Next Verse

Shloka 56

ब्रह्मनारायणस्तवः — शिवस्य प्रभवत्व-प्रतिपादनम्

प्रमोदाय संमोदाय यतिवेद्याय ते नमः अनामयाय सर्वाय महाकालाय वै नमः

pramodāya saṃmodāya yativedyāya te namaḥ anāmayāya sarvāya mahākālāya vai namaḥ

ပျော်ရွှင်မှုတော်ကိုယ်တိုင် ဖြစ်တော်မူသော သခင်၊ အတူတကွ ပျော်ရွှင်မှုကို ပေးတော်မူသော သခင်အား နမောနမတ်ပြုပါ၏။ ယတိတို့ (တပသီ/သံဃာတော်) သိမြင်နိုင်သော သခင်အား နမောနမတ်ပြုပါ၏။ ရောဂါကင်းစင်စေသော သခင်အား နမောနမတ်ပြုပါ၏။ အရာအားလုံးကို လွှမ်းမိုးတော်မူသော မဟာကာလ (Mahākāla) သခင်အား အမှန်တကယ် နမောနမတ်ပြုပါ၏။

प्रमोदायto the One who is bliss/delight
प्रमोदाय:
संमोदायto the One who grants rejoicing/collective joy
संमोदाय:
यतिवेद्यायto the One knowable by yatis (renunciant yogins)
यतिवेद्याय:
तेto You
ते:
नमःsalutation
नमः:
अनामयायto the disease-less/affliction-removing One
अनामयाय:
सर्वायto the All/All-pervading One
सर्वाय:
महाकालायto Mahākāla (Great Time, Lord of time and death)
महाकालाय:
वैindeed/assuredly
वै:
नमःsalutation
नमः:

Suta Goswami (narrating a traditional Shiva-stuti/namavali within the Purva-Bhaga narrative)