Amṛta-Manthana and Lalitā’s Mohinī Intervention
Amṛtamanthana-Prasaṅga
उमापि तं समोवेक्ष्य धावन्तं चात्मनः प्रियम् / स्वात्मानं स्वात्मर्सोन्दर्यं निन्दन्ती चातिविस्मिता / तस्थाववाङ्मुखी तूष्णीं लज्जासूयासमन्विता
umāpi taṃ samovekṣya dhāvantaṃ cātmanaḥ priyam / svātmānaṃ svātmarsondaryaṃ nindantī cātivismitā / tasthāvavāṅmukhī tūṣṇīṃ lajjāsūyāsamanvitā
အုမာလည်း မိမိချစ်သူ ပြေးသွားသည်ကို မြင်၍ အလွန်အံ့ဩကာ မိမိကိုယ်ကိုနှင့် မိမိအလှကိုပင် အပြစ်တင်လေသည်။ ထို့နောက် ရှက်ကြောက်မှုနှင့် မနာလိုမှုတို့ဖြင့် ပြည့်နှက်ကာ မျက်နှာငုံ့၍ တိတ်ဆိတ်စွာ ရပ်နေ하였다။