Previous Sutra
Next Sutra

Sutra 6

वाग्मी प्रगल्भः स्मृतिमतिबलवानुदग्रः स्ववग्रहः कृतशिल्पोऽव्यसनो दण्डनाय्युपकारापकारयोर्दृष्टप्रतीकारी ह्रीमानापत्प्रकृत्योर्विनियोक्ता दीर्घदूरदर्शी देशकालपुरुषकारकार्यप्रधानः संधिविक्रमत्यागसम्यमपणपरच्छिद्रविभागी संवृतोऽदीनाभिहास्यजिह्मभ्रुकुटीक्षणः कामक्रोधलोभस्तम्भचापलोपतापपैशुन्यहीनः शक्लः स्मितोदग्राभिभाषी वृद्धोपदेशाचार इत्यात्मसम्पत् ॥ कZ_०६.१.०६ ॥

vāgmī pragalbhaḥ smṛtimatibalavānudagraḥ svavagrahaḥ kṛtaśilpo'vyasano daṇḍanāyy upakārāpakārayor dṛṣṭapratīkārī hrīmān āpatprakṛtyor viniyoktā dīrghadūradarśī deśakālapuruṣakārakāryapradhānaḥ saṃdhivikramatyāgasamyamapaṇaparacchidravibhāgī saṃvṛto'dīnābhihāsyajihmabhrukuṭīkṣaṇaḥ kāmakrodhalobhastambhacāpalopatāpapaiśunyahīnaḥ śaklaḥ smitodagrābhibhāṣī vṛddhopadeśācāra ity ātmasampat

မင်း၏ ကိုယ်ပိုင်အရည်အချင်း (ātma-sampat) တွင်—စကားပြောကျွမ်းကျင်မှု၊ ယုံကြည်မှုနှင့် ရဲရင့်မှု၊ မှတ်ဉာဏ်နှင့် ဉာဏ်ရည်ခိုင်မာမှု၊ ကိုယ်ကာယနှင့် စိတ်ဓာတ်ခွန်အား၊ မြင့်မြတ်သဘောထား၊ ကိုယ်ကိုထိန်းချုပ်နိုင်မှု၊ အနုပညာ/ကျွမ်းကျင်မှုများတွင် လေ့ကျင့်ထားမှု၊ အကျင့်ဆိုး/စွဲလမ်းမှုကင်းမှု၊ ဒဏ်ခတ်မှုကို မှန်ကန်စွာ အသုံးချနိုင်မှု၊ အကျိုးနှင့် အနစ်နာအပေါ် မြင်သာ၍ အချိန်မီ ပြန်လည်တုံ့ပြန်နိုင်မှု၊ အရှက်တရား (စည်းကမ်းသဘော)၊ သာမန်ကာလနှင့် အရေးပေါ်ကာလတို့တွင် အရင်းအမြစ်များကို သင့်လျော်စွာ ချထားအသုံးချနိုင်မှု၊ အဝေးမြင်မှု၊ နေရာ–အချိန်–လူအင်အား–ကြိုးပမ်းအားထုတ်မှု–လုပ်ငန်းတာဝန်တို့အပေါ် မူတည်၍ လုပ်ဆောင်ချက်ကို ဦးစားပေးနိုင်မှု၊ ငြိမ်းချမ်းရေးဖော်ဆောင်ခြင်း၊ အင်အားသုံးခြင်း၊ လျှော့ပေးခြင်း၊ ထိန်းချုပ်ခြင်း၊ ကုန်သွယ်ရေးနှင့် ရန်သူ၏ အားနည်းချက်ကို အသုံးချခြင်းတို့ကို ခွဲခြား၍ အသုံးချနိုင်မှု၊ သတိထားလျှို့ဝှက်မှု၊ စိတ်တည်ငြိမ်၍ စိတ်ဓာတ်ကျခြင်း၊ လှောင်ပြောင်ခြင်း၊ ကောက်ကျစ်ခြင်း၊ ရန်လိုမျက်နှာချိုင့်ခြင်း မရှိမှု၊ ကာမ၊ ဒေါသ၊ လောဘ၊ မာန်၊ မတည်ငြိမ်မှု၊ မကောင်းစိတ်၊ မနာလိုမှု၊ အပြစ်တင်ပြောဆိုမှု ကင်းမှု၊ ရုပ်ရည်သန့်ပြန့်နှစ်သက်ဖွယ်ရှိမှု၊ နူးညံ့သင့်တော်သော စကားပြောနှင့် အပြုံးပျော့ပျော့ဖြင့် ပြောဆိုနိုင်မှု၊ အကြီးအကဲတို့၏ အကြံဉာဏ်အတိုင်း အကျင့်အကြံပြုမှု—တို့ ပါဝင်သည်။

वाग्मीeloquent; possessing command of speech
वाग्मी:
TypeAdjective
Rootवाच्
Formप्रातिपदिक (वाग्मिन्); पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम् (राजा/अमात्यः इत्यादि पुरुषः)
प्रगल्भःbold; confident; self-possessed
प्रगल्भः:
TypeAdjective
Rootप्र-गृह्/गल्भ (प्रगल्भ)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
स्मृतिमत्having good memory; mindful
स्मृतिमत्:
TypeAdjective
Rootस्मृति
Formमतुप्-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम् (स्मृतिमान्)
बलवान्strong; powerful
बलवान्:
TypeAdjective
Rootबल
Formमतुप्-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
उदग्रःenergetic; high-spirited; elevated
उदग्रः:
TypeAdjective
Rootउद्-अग्र (उदग्र)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
स्ववग्रहःself-controlled; having restraint over oneself
स्ववग्रहः:
TypeAdjective
Rootवग्रह (व-ग्रह/अवग्रह)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (स्वस्य वग्रहः); पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
कृतशिल्पःtrained; skilled; educated in arts/skills
कृतशिल्पः:
TypeAdjective
Rootकृ + शिल्प
Formकर्मधारय/तत्पुरुष-भावः; ‘कृतं शिल्पं येन’; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
अव्यसनःfree from vices/addictions
अव्यसनः:
TypeAdjective
Rootव्यसन
Formनञ्-समास/नञ्-प्रत्ययार्थः; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
दण्डनायीable to administer punishment; skilled in penal policy
दण्डनायी:
TypeAdjective
Rootदण्ड + नय
Formतत्पुरुषः; ‘दण्डं नयति’ इति; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
उपकारbenefit; service; help
उपकार:
TypeNoun
Rootउप-कार (कृ)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी द्विवचनम् (उपकारयोः)
अपकारयोःharm; injury; wrongdoing
अपकारयोः:
TypeNoun
Rootअप-कार (कृ)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी द्विवचनम्
दृष्टप्रतीकारीone who responds appropriately to evident benefit or harm; prompt in countermeasures
दृष्टप्रतीकारी:
TypeAdjective
Rootप्रति-कृ + दृष्ट
Formतत्पुरुषः; ‘दृष्टे (प्रत्यक्षे) प्रतीकारः यस्य’; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
ह्रीमान्modest; possessing a sense of shame/propriety
ह्रीमान्:
TypeAdjective
Rootह्री
Formमतुप्-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
आपत्calamity; crisis
आपत्:
TypeNoun
Rootआपद्
Formस्त्रीलिङ्गे षष्ठी द्विवचनम् (आपतोः)
प्रकृत्योःof the state-elements (prakṛtis)
प्रकृत्योः:
TypeNoun
Rootप्रकृति
Formस्त्रीलिङ्गे षष्ठी द्विवचनम्
विनियोक्ताan assigner/administrator; one who deploys resources appropriately
विनियोक्ता:
TypeNoun (agent)
Rootवि-नि-युज्
Formतृच्-प्रत्ययान्त (कर्ता); पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
दीर्घदूरदर्शीfar-sighted; able to foresee long-range outcomes
दीर्घदूरदर्शी:
TypeAdjective
Rootदृश्
Formसमाहार-द्वन्द्व/इतर-द्वन्द्वभावः (दीर्घं च दूरं च पश्यति); पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
देशकालपुरुषकारकार्यप्रधानःone who gives primacy to place, time, human effort, and the nature of the task
देशकालपुरुषकारकार्यप्रधानः:
TypeAdjective
Rootप्रधान
Formबहुपद-तत्पुरुषः; ‘देश-काल-पुरुषकार-कार्येषु प्रधानः/प्रधानतां मन्यते’; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
सन्धिtreaty/peace (as a policy option)
सन्धि:
TypeNoun
Rootसंधि
Formपुंलिङ्गे षष्ठी बहुवचनम् (सन्धि-...-विभागी इत्यत्र समासाङ्ग)
विक्रमadvance/attack; exertion of force
विक्रम:
TypeNoun
Rootवि-क्रम्
Formपुंलिङ्गे षष्ठी बहुवचनम् (समासाङ्ग)
त्यागconcession; relinquishment; giving up
त्याग:
TypeNoun
Rootत्यज्
Formपुंलिङ्गे षष्ठी बहुवचनम् (समासाङ्ग)
सम्यमrestraint; self-control/holding back
सम्यम:
TypeNoun
Rootसम्-यम्
Formनपुंसकलिङ्गे षष्ठी बहुवचनम् (समासाङ्ग)
अपणmarket; trading place
अपण:
TypeNoun
Rootअपण
Formपुंलिङ्गे षष्ठी बहुवचनम् (समासाङ्ग)
परच्छिद्रenemy’s weak points/vulnerabilities
परच्छिद्र:
TypeNoun
Rootछिद्र
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (परस्य छिद्रम्); नपुंसकलिङ्गे षष्ठी बहुवचनम् (समासाङ्ग)
विभागीdiscerning; able to distinguish and allocate appropriately (among policies/contexts)
विभागी:
TypeAdjective
Rootवि-भज्
Formणिनि/इन्-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; पूर्वपदानां (सन्धि-विक्रम-...) ‘विभागी’ = विवेककर्ता
संवृतःguarded; discreet; self-contained
संवृतः:
TypeAdjective
Rootसम्-वृ
Formकृदन्त (क्त); पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
अदीनःnot dejected; not mean-spirited
अदीनः:
TypeAdjective
Rootदीन
Formनञ्-भावः; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
अभिहास्यnot laughable; not a subject of ridicule
अभिहास्य:
TypeAdjective
Rootहस् (हास)
Formनञ्-भावः; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; ‘अभि-हास्य’ = उपहास्य
अजिह्मnot crooked; straightforward
अजिह्म:
TypeAdjective
Rootजिह्म
Formनञ्-भावः; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
भ्रुकुटीक्षणःwith a frown/knitted-brow look (i.e., stern in appearance when needed)
भ्रुकुटीक्षणः:
TypeAdjective
Rootईक्ष्
Formतत्पुरुषः; ‘भ्रुकुट्या ईक्षणं यस्य’; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
कामdesire/lust
काम:
TypeNoun
Rootकाम
Formपुंलिङ्गे तृतीया एकवचनम् (हीनः इत्यनेन सह: कामेन हीनः)
क्रोधanger
क्रोध:
TypeNoun
Rootक्रुध् (क्रोध)
Formपुंलिङ्गे तृतीया एकवचनम्
लोभgreed
लोभ:
TypeNoun
Rootलुभ् (लोभ)
Formपुंलिङ्गे तृतीया एकवचनम्
स्तम्भstubbornness; arrogance-induced rigidity
स्तम्भ:
TypeNoun
Rootस्तम्भ
Formपुंलिङ्गे तृतीया एकवचनम्
चापलfickleness; rashness
चापल:
TypeNoun
Rootचपल (चापल)
Formनपुंसकलिङ्गे तृतीया एकवचनम्
उपतापdistress; vexation; anxiety
उपताप:
TypeNoun
Rootउप-तप् (उपताप)
Formपुंलिङ्गे तृतीया एकवचनम्
पैशुन्यslander; malicious gossip; tale-bearing
पैशुन्य:
TypeNoun
Rootपिशुन (पैशुन्य)
Formनपुंसकलिङ्गे तृतीया एकवचनम्
हीनःdevoid of; free from
हीनः:
TypeAdjective
Rootहा (हीन)
Formकृदन्त (क्त/निष्ठा-भाव); पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; पूर्वैः (काम-क्रोध-...) तृतीया-सम्बन्धः
शक्लःwell-formed; of good appearance/physique
शक्लः:
TypeAdjective
Rootशक्ल
Formपुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
स्मितsmile; gentle smiling
स्मित:
TypeNoun (used adjectivally)
Rootस्मि (स्मित)
Formनपुंसकलिङ्ग (समासाङ्ग)
उदग्रuplifted/bright (tone)
उदग्र:
TypeAdjective (as compound member)
Rootउदग्र
Formसमासाङ्ग
अभिभाषीspeaks in a pleasant, bright manner; courteous speaker
अभिभाषी:
TypeAdjective
Rootअभि-भाष्
Formतत्पुरुषः; ‘स्मित-उदग्रया (वाचा) अभिभाषी’; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
वृद्धelders; seniors
वृद्ध:
TypeNoun (as compound member)
Rootवृद्ध
Formसमासाङ्ग
उपदेशinstruction; counsel
उपदेश:
TypeNoun
Rootउप-देश (दिश्)
Formसमासाङ्ग
आचारःone whose conduct follows elders’ instruction; disciplined by counsel
आचारः:
TypeNoun
Rootआ-चर्
Formतत्पुरुषः; ‘वृद्धोपदेशः आचारः यस्य’/‘वृद्धोपदेशे आचारः’; पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
इतिthus; so (marking the end of the list)
इति:
TypeParticle
Rootइति
Formनिपातः; उक्त-लक्षण-समाप्त्यर्थः
आत्मसम्पत्personal endowments/qualities (of the ruler/minister)
आत्मसम्पत्:
TypeNoun
Rootसम्-पद् (सम्पत्)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (आत्मनः सम्पत्); स्त्रीलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
S
svāmin (ruler)
P
para (adversary/enemy)

FAQs

Capacity-based allocation: the ruler must reassign funds, personnel, and priorities differently in emergencies versus normal administration.

As credibility management: rewarding service and responding to harm in visible, timely ways to shape incentives and deter opportunism.