Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 39

एताश्चान्याश्च बहवो हिमवत्प्रभवाः शुभाः । तासु स्नातो नरः स्वर्गं याति पातकवर्जितः

etāścānyāśca bahavo himavatprabhavāḥ śubhāḥ | tāsu snāto naraḥ svargaṃ yāti pātakavarjitaḥ

Sungai-sungai ini dan banyak lagi sungai suci yang membawa keberkatan, yang berpunca dari Himavat; sesiapa yang mandi di dalamnya akan menuju ke syurga, bebas daripada dosa.

एताःthese (rivers)
एताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन (pronoun)
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक अव्यय (conjunction)
अन्याःothers
अन्याः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक अव्यय (conjunction)
बहवःmany
बहवः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootबहु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; ‘नद्यः’ (स्त्री) प्रति अर्थतः विशेषणं, परन्तु रूपेण पुंलिङ्ग-प्रथमा-बहुवचन (usage)
हिमवत्प्रभवाःarising from the Himālaya
हिमवत्प्रभवाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootहिमवत् + प्रभव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; समासः—हिमवतः प्रभवाः (originating from Himavat)
शुभाःauspicious
शुभाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
तासुin them (in those rivers)
तासु:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), बहुवचन
स्नातःhaving bathed
स्नातः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Root√स्ना (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘स्नात’ = having bathed
नरःa man
नरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
स्वर्गम्to heaven
स्वर्गम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्वर्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन
यातिgoes/attains
याति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√या (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
पातकवर्जितःfree from sin
पातकवर्जितः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपातक + वर्जित (√वृज्/√वर्ज् धातु, क्त कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—पातकैः वर्जितः (free from sins)

Sūta (Lomaharṣaṇa) to the sages (deduced)

Tirtha: Himavat-prabhava nadyaḥ (collective sacred rivers)

Type: tirtha

Listener: Gaja

Scene: A pilgrim stands waist-deep in a clear, fast Himalayan river, hands joined in añjali; snowy peaks of Himavat rise behind; sages on the bank chant while sunlight glitters on the water, suggesting sin washing away and ascent to svarga.

H
Himavat (Himalaya)
S
Sacred rivers (tīrthas)

FAQs

Tīrtha-snāna is portrayed as a powerful dharmic purifier that leads to sinlessness and heavenly attainment.

The verse sits within Vastrāpathakṣetra-māhātmya (Prabhāsa Khaṇḍa), while referencing a wider network of Himalayan-origin sacred rivers.

Snāna (ritual bathing) in sacred rivers, with the stated fruit of pāpa-kṣaya and svarga-prāpti.