Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 101

वयं च शंभो विषयान्विताश्च मंत्र्यादयः स्त्रीजिताश्चापि चान्ये । न लोकमध्ये वयमेव चाज्ञाः स्त्रीसेवनं लज्जया नैव कुर्मः

vayaṃ ca śaṃbho viṣayānvitāśca maṃtryādayaḥ strījitāścāpi cānye | na lokamadhye vayameva cājñāḥ strīsevanaṃ lajjayā naiva kurmaḥ

Wahai Śambhu, kami juga terikat pada hal-ehwal dunia; para menteri dan yang lain pun ditundukkan oleh wanita. Di tengah dunia ini, bukan kami sahaja yang jahil—namun kerana malu, kami tidak berani terang-terangan menuruti dan melayani wanita.

vayamwe
vayam:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा (1st/कर्ता), बहुवचन
caand
ca:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (समुच्चय)
śaṃbhoO Śambhu
śaṃbho:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootśaṃbhu (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th/सम्बोधन), एकवचन
viṣaya-anvitāḥattached to sense-objects
viṣaya-anvitāḥ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootviṣaya (प्रातिपदिक) + anvita (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास: 'विषयैः अन्विताः' = 'endowed with sense-objects'; पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन — विशेषण (vayam)
caand
ca:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (समुच्चय)
maṃtri-ādayaḥministers and others
maṃtri-ādayaḥ:
Karta (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootmaṃtrin (प्रातिपदिक) + ādi (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास: 'मन्त्री आदयः' = 'ministers and others'; पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), बहुवचन
strī-jitāḥovercome by women
strī-jitāḥ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootstrī (प्रातिपदिक) + ji (धातु)
Formतत्पुरुष-समास: 'स्त्रिया जिताः' = 'conquered by women'; भूतकाले कृदन्त (क्त-प्रत्यय) 'जित'; पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन — विशेषण (maṃtryādayaḥ / vayam)
caand
ca:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (समुच्चय)
apialso; even
api:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (निपात) — अपि = 'also/even'
caand
ca:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (समुच्चय)
anyeothers
anye:
Karta (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootanya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), बहुवचन
nanot
na:
Sambandha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (निषेध)
loka-madhyein the world; among people
loka-madhye:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootloka (प्रातिपदिक) + madhya (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (सप्तमी): 'लोकस्य मध्ये' = 'in the world/among people'; पुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचन
vayamwe
vayam:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा (1st/कर्ता), बहुवचन
evaalone; indeed
eva:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (निपात) — अवधारण
caand
ca:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (समुच्चय)
ajñāḥignorant; foolish
ajñāḥ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootajña (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन — विशेषण (vayam)
strī-sevanamassociation with women
strī-sevanam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootstrī (प्रातिपदिक) + sevana (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास: 'स्त्रीणां सेवनम्' = 'service/indulgence in women'; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन
lajjayāout of shame
lajjayā:
Hetu/Karana (Cause/Instrument/हेतु/करण)
TypeNoun
Rootlajjā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण/हेतु), एकवचन
nanot
na:
Sambandha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (निषेध)
evaat all; indeed
eva:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (निपात) — बलार्थक
kurmaḥwe do
kurmaḥ:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootkṛ (धातु)
Formलट् (वर्तमान), उत्तमपुरुष, बहुवचन, परस्मैपद

Citraratha (the king)

Tirtha: Kailāsa (Śambhu-sannidhi)

Type: kshetra

Listener: Śambhu (Śiva), in Devī’s presence

Scene: A king speaks candidly before Śiva: his posture slightly bowed, face conflicted—shame and honesty—while the divine couple listens in calm, luminous stillness.

Ś
Śambhu (Śiva)
M
Ministers (mantrins)

FAQs

Rationalizing desire by citing others’ weakness is not dharma; inner restraint and accountability matter more than social comparison.

Kedāra-kṣetra is the narrative setting in the Kedārakhaṇḍa.

No explicit ritual is prescribed; the verse functions as part of a moral dialogue about conduct.