Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 22

कृत्वोमारूपमेवं स स्थितो दैत्यो हरांतिके । तां दृष्ट्वा गिरिशस्तुषुटः समालिंग्य महासुरम्

kṛtvomārūpamevaṃ sa sthito daityo harāṃtike | tāṃ dṛṣṭvā giriśastuṣuṭaḥ samāliṃgya mahāsuram

Setelah mengambil rupa Umā demikian, Daitya itu berdiri dekat Hara (Śiva). Melihatnya, Giriśa pun berkenan lalu memeluk asura besar itu.

कृत्वाhaving made
कृत्वा:
Kriya-visheshaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (Gerund/Absolutive)
उमारूपम्Umā’s form
उमारूपम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootउमा (प्रातिपदिक) + रूप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (उमायाः रूपम्)
एवम्thus
एवम्:
Kriya-visheshaṇa (Manner/प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (thus/in this manner)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
स्थितःstood/was stationed
स्थितः:
Kartṛ-samānādhikaraṇa (Subject complement/कर्तृसमनाधिकरण)
TypeVerb
Rootस्था (धातु)
Formकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; 'having stood/being stationed'
दैत्यःthe demon
दैत्यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदैत्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सः इति समनाधिकरण
हरान्तिकेnear Hara (Śiva)
हरान्तिके:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootहर (प्रातिपदिक) + अन्तिक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (हरस्य अन्तिके)
ताम्her (that one)
ताम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम; (उमारूपधारिणीं दैत्यं)
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriya-visheshaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (Gerund/Absolutive)
गिरिशःGiriśa (Śiva)
गिरिशः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootगिरि (प्रातिपदिक) + ईश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
तुषुटःpleased
तुषुटः:
Kartṛ-bhāva (State of subject/कर्तृभाव)
TypeAdjective
Rootतुष् (धातु)
Formकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; 'pleased/satisfied'
समालिङ्ग्यhaving embraced
समालिङ्ग्य:
Kriya-visheshaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootसम्-आ-लिङ्ग् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (Gerund/Absolutive); उपसर्गौ सम्, आ
महासुरम्the great demon
महासुरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमहा (प्रातिपदिक) + असुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (महान् असुरः)

Sūta (Lomaharṣaṇa) to the sages (deduced from Māheśvarakhaṇḍa narrative style)

Scene: The disguised asura, appearing as Umā, stands near Hara; Śiva, pleased, embraces—creating dramatic irony as the audience knows the deception.

U
Umā
H
Hara
G
Girīśa
D
Daitya
A
Asura

FAQs

Illusion can imitate even the highest forms, but it cannot ultimately stand before Śiva’s discerning awareness.

No specific tīrtha is named in this verse; it is a narrative moment within the Kaumārikākhaṇḍa.

None; the verse is descriptive (storytelling) rather than prescriptive.