Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Rudra Samhita, Shloka 51

शुक्रस्य जठरस्थत्वं तथा मृत्युशमनी-विद्या (Śukra in Śiva’s belly and the death-subduing vidyā)

तं भार्गवं प्राप्य गणाधिराजो मुखाग्निना शस्त्रशतानि दग्ध्वा । आयात्प्रवृद्धेऽसुरदेवयुद्धे भवस्य पार्श्वे व्यथितारिपक्षः

taṃ bhārgavaṃ prāpya gaṇādhirājo mukhāgninā śastraśatāni dagdhvā | āyātpravṛddhe'suradevayuddhe bhavasya pārśve vyathitāripakṣaḥ

Setibanya kepada Bhārgava (Śukra), raja para gaṇa Śiva membakar ratusan senjata dengan api yang memancar dari mulutnya. Lalu, ketika perang antara asura dan dewa semakin memuncak, dia datang ke sisi Bhava, setelah menyiksa barisan musuh.

तम्him
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम
भार्गवम्Bhārgava (descendant of Bhṛgu)
भार्गवम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootभार्गव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; भृगुवंशजः (Bhārgava)
प्राप्यhaving reached
प्राप्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + आप् (धातु)
Formक्त्वान्त (Gerund/अव्ययभाव-क्त्वा), ‘having reached/attained’
गणाधिराजःthe overlord of the gaṇas
गणाधिराजः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootगण + अधिराज (प्रातिपदिक-समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; गणानाम् अधिराजः इति षष्ठी-तत्पुरुष
मुखाग्निनाwith the fire from (his) mouth
मुखाग्निना:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootमुख + अग्नि (प्रातिपदिक-समास)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन; मुखस्य अग्निः इति षष्ठी-तत्पुरुष; करण (instrument)
शस्त्रशतानिhundreds of weapons
शस्त्रशतानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशस्त्र + शत (प्रातिपदिक-समास)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; द्विगु-समास (शतानि शस्त्राणि)
दग्ध्वाhaving burned
दग्ध्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootदह् (धातु)
Formक्त्वान्त (Gerund/अव्ययभाव-क्त्वा), ‘having burned’
आयात्he came
आयात्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootआ + या (धातु)
Formलुङ् (Aorist/लुङ्), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
प्रवृद्धेwhen intensified/at its height
प्रवृद्धे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootप्रवृद्ध (प्रातिपदिक; वृध्-धातोः क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; विशेषणं ‘युद्धे’; क्त-प्रत्ययान्त (past participle used adjectivally)
असुरदेवयुद्धेin the battle of asuras and devas
असुरदेवयुद्धे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootअसुर + देव + युद्ध (प्रातिपदिक-समास)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; असुराणां देवानां च युद्धम् इति षष्ठी-तत्पुरुष (समाहारार्थ)
भवस्यof Bhava (Śiva)
भवस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootभव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; शिवस्य नाम
पार्श्वेat the side
पार्श्वे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपार्श्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; अधिकरण
व्यथितारिपक्षःone whose enemy-side was distressed
व्यथितारिपक्षः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootव्यथित + अरि + पक्ष (प्रातिपदिक-समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; अरिणा पक्षः (शत्रुपक्षः) व्यथितः यस्य सः—अर्थतः बहुव्रीहिसदृशः, परन्तु रूपेण ‘व्यथित-अरि-पक्ष’ इति तत्पुरुष-समासवत् प्रयुक्तम्; कर्तृपद

Sūta Gosvāmi (narrating to the sages at Naimiṣāraṇya)

Tattva Level: pati

Shiva Form: Mahādeva

S
Shiva
B
Bhava
S
Shukra (Bhargava)
G
Ganas
D
Devas
A
Asuras

FAQs

It highlights Bhava (Śiva) as the supreme refuge (Pati): when conflict intensifies, divine power aligns with Śiva’s side, and hostile forces are pacified. The burning of weapons signifies the futility of ego-driven aggression before Śiva’s śakti.

Bhava is invoked here as Saguna Śiva—the accessible Lord who actively protects dharma. Linga-worship trains the devotee to take shelter in Śiva’s presence (bhāva), just as the gaṇa-chief comes to Bhava’s side in the height of battle.

A practical takeaway is japa of the Pañcākṣarī (“Om Namaḥ Śivāya”) for inner fearlessness and protection, along with Tripuṇḍra-bhasma remembrance of Śiva’s purifying fire that burns hostile tendencies (kāma, krodha, ahaṅkāra).