Previous Verse
Next Verse

Shloka 5

युद्धाय रावणस्य निर्याणं तथा उत्पातदर्शनम्

Ravana’s Mobilization for War and the ظهور of Fatal Portents

उवाच च समीपस्थान्राक्षसान्राक्षसेश्वरः ।क्रोधाव्यक्तकथस्तत्रनिर्दहन्निवचक्षुषा ।।6.96.4।।महोदरंमहापार्श्वंविरूपाक्षं च राक्षसम् ।शीघ्रंवदतसैन्यानिनिर्यातेतिममाज्ञया ।।6.96.5।।

uvāca ca samīpasthān rākṣasān rākṣaseśvaraḥ |

krodhāvyakta-kathaḥ tatra nirdahann iva cakṣuṣā ||6.96.4||

mahodaraṁ mahāpārśvaṁ virūpākṣaṁ ca rākṣasam |

śīghraṁ vadata sainyāni niryāteti mamājñayā ||6.96.5||

Kemudian Raja Raksasa, dengan suara tercekik kemarahan dan mata yang menyala, memerintahkan Mahodara, Mahaparshva, dan Virupaksha untuk segera mengerahkan tentera atas perintahnya.

महोदरम्Mahodara
महोदरम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमहोदर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्म (addressed/mentioned); समासः—कर्मधारयः (महान् उदरः यस्य/महान् उदरः = Mahodara, proper name)
महापार्श्वम्Mahāpārśva
महापार्श्वम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमहापार्श्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्म; समासः—कर्मधारयः (great-flanked; proper name Mahāpārśva)
विरूपाक्षम्Virūpākṣa
विरूपाक्षम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootविरूपाक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्म; समासः—कर्मधारयः (odd-eyed; proper name Virūpākṣa)
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
राक्षसम्the rākṣasa
राक्षसम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; (विरूपाक्षम् इत्यस्य विशेषण/अप्पोजिशन—‘the rākṣasa’)
शीघ्रम्quickly
शीघ्रम्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootशीघ्र (प्रातिपदिक/अव्ययवत्)
Formअव्ययवत् क्रियाविशेषण (quickly)
वदतsay/tell (you all)
वदत:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Root√वद् (धातु)
Formलोट् (आज्ञार्थ/Imperative), मध्यमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपदम्
सैन्यानिthe troops/armies
सैन्यानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसैन्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; वदत इति क्रियायाः कर्म
निर्यातlet (them) march out
निर्यात:
Kriya (आज्ञा-वाक्य)
TypeVerb
Rootनि+√या (धातु)
Formलोट् (आज्ञार्थ/Imperative), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्; (इति-उक्तिः—‘let (them) march out’)
इतिthus
इति:
Vacana-marker (इति-प्रयोग)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; वाक्यसमाप्ति/उद्धरणसूचक
ममmy
मम:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम (my)
आज्ञयाby (my) command
आज्ञया:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootआज्ञा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; करणम् (by (my) order/command)

Thus spoke the Lord of Rakshasas indistinctly in anger with his eyes burning as though it would consume them (Rakshasas). He commanded Mahodara, Mahaparsva and Virupaksha who stood nearby saying" quickly instruct the army to go."

R
Rāvaṇa
M
Mahodara
M
Mahāpārśva
V
Virūpākṣa
R
rākṣasa army

FAQs

The verse warns that leadership driven by anger distorts judgment and speech. Dharma-based leadership requires calm discernment; wrath-based command leads communities into harm.

Rāvaṇa, enraged, issues urgent orders to his commanders to deploy the rākṣasa forces and march out to the battlefield.

By negative example, self-control (dama) is highlighted: Rāvaṇa’s lack of restraint becomes a moral marker of adharma in command.