Previous Verse

Shloka 35

इन्द्रजितः कर्माननुष्ठानात् उत्थाय हनूमन्तं प्रति प्रस्थानम् / Indrajit Abandons the Unfinished Rite and Moves Against Hanuman

इत्येवमुक्तस्तुतदामहात्माविभीषणेनारिविभीषणेन ।ददर्शतंपर्वतसन्निकाशंरथस्थितंभीमबलंदुरासदम् ।।।।

ity evam uktaḥ tu tadā mahātmā

vibhīṣaṇenāri-vibhīṣaṇena |

dadarśa taṃ parvata-sannikāśaṃ

ratha-sthitaṃ bhīma-balaṃ durāsadam ||

Setelah ditegur demikian oleh Vibhīṣaṇa—penggerun musuh—Lakṣmaṇa yang berhati mulia pun melihat Indrajit: laksana gunung, berdiri di atas rata, dahsyat kekuatannya, sukar didekati.

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formउद्धरण/समाप्ति-अव्यय (quotative/thus)
एवम्in this way
एवम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootevam (अव्यय)
Formअव्यय (adverb), प्रकार (in this manner)
उक्तःaddressed/spoken to
उक्तः:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Root√vac (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘having been spoken to/addressed’
तुbut
तु:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formनिपात (particle), विरोध/अन्वय (but/indeed)
तदाthen
तदा:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roottadā (अव्यय)
Formकाल-अव्यय (temporal adverb)
महात्माthe great-souled one
महात्मा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootmahā + ātman (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारय: महान् आत्मा यस्य/महान् आत्मा (great-souled)
विभीषणेनby Vibhishana
विभीषणेन:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootvibhīṣaṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
अरिविभीषणेनby the terror of enemies
अरिविभीषणेन:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootari + vibhīṣaṇa (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष: अरिणां विभीषणः (terror of enemies)
ददर्शsaw
ददर्श:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√dṛś (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
तम्him
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
पर्वतसन्निकाशम्mountain-like
पर्वतसन्निकाशम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootparvata + sannikāśa (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; उपमान-तत्पुरुष: पर्वतस्य सन्निकाशः (mountain-like); तम् इति विशेषण
रथस्थितम्standing on the chariot
रथस्थितम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootratha + sthita (√sthā; कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सप्तमी-तत्पुरुष: रथे स्थितम् (standing/seated on the chariot)
भीमबलम्of fearsome strength
भीमबलम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootbhīma + bala (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारय: भीमं बलं यस्य (of terrible strength)
दुरासदम्hard to approach
दुरासदम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootdur + āsada (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; उपपद-तत्पुरुष: दुर्-आसद (hard to approach/assail)

The Bears and monkeys together initiated a fight with the army with trees, mountains, and nails as weapons.

L
Lakṣmaṇa
V
Vibhīṣaṇa
I
Indrajit (Rāvaṇi)
C
chariot (ratha)
M
mountain (parvata) (simile)

FAQs

Dharma requires steadiness even when confronted by daunting power; righteousness is measured by resolve, not by the enemy’s intimidating appearance.

After receiving Vibhīṣaṇa’s guidance, Lakṣmaṇa visually identifies Indrajit on his chariot, described as immensely formidable.

Fortitude—Lakṣmaṇa prepares to meet an overwhelming adversary without wavering from duty.