Previous Verse
Next Verse

Shloka 13

इन्द्रजित्-हनूमद्-युद्धं तथा निकुम्भिलायां होमः

Indrajit vs Hanuman; Indrajit’s Nikumbhila rite

तमभ्यधावन् शतशोनदन्तःकाननौकसः ।तेद्रुमांश्चमहाकायागिरिशृङ्गाणिचोद्यताः ।।।।

tam abhyadhāvan śataśo nadantaḥ kānanaukasaḥ | te drumāṃś ca mahākāyā giriśṛṅgāṇi codyatāḥ ||

Kemudian para pahlawan Vānara yang gagah besar, penghuni rimba, mengaum beratus-ratus lalu menyerbu; mereka mengangkat batang-batang pokok dan juga puncak gunung sebagai senjata.

तम्him
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
अभ्यधावन्ran towards/charged
अभ्यधावन्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअभि-धाव् (धातु)
Formलङ् (अनद्यतनभूत/Imperfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन, परस्मैपद
शतशःby hundreds
शतशः:
Adverbial (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootशतशः (अव्यय)
Formपरिमाण-अव्यय (distributive adverb): by hundreds
नदन्तःroaring/shouting
नदन्तः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootनद् (धातु) + शतृ (कृदन्त)
Formवर्तमान-कृदन्त (शतृ), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; qualifying काननौकसः
काननौकसःforest-dwellers
काननौकसः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootकानन (प्रातिपदिक) + ओकस् (प्रातिपदिक)
Formसमास: कानने ओकः येषाम्/कानन-ओकसः (forest-dwellers); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
तेthey/those
ते:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
द्रुमान्trees
द्रुमान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootद्रुम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
and
:
Connector (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
महाकायाःhuge-bodied
महाकायाः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootमहाकाय (प्रातिपदिक)
Formसमास: महान् कायः येषाम्/महान् कायः (descriptive); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; qualifying ते
गिरिशृङ्गाणिmountain-peaks
गिरिशृङ्गाणि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootगिरि (प्रातिपदिक) + शृङ्ग (प्रातिपदिक)
Formसमास: गिरेः शृङ्गाणि (षष्ठी-तत्पुरुष); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
and
:
Connector (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
उद्यताःraised up
उद्यताः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootउद्-यत् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP) used adjectivally; पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; qualifying ते

Those gigantic forest dwellers in hundreds seizing trees and rocks lifted and fought making loud noise.

V
Vānaras (forest-dwellers)
R
Rākṣasas (implied opponents)

FAQs

It reflects yuddha-dharma: standing firm and advancing courageously in a righteous cause, even against overwhelming violence.

The Vānara forces surge into battle in massed ranks, using trees and rocks as improvised weapons.

Collective courage and fearlessness (abhaya), shown by charging while roaring and wielding massive natural weapons.