Previous Verse
Next Verse

Shloka 27

शरबन्धनम् (The Binding by Arrows) / Indrajit’s Illusory Assault and the Vanaras’ Consolation

निष्पन्दौतुतदादृष्टवाभ्रातरौरामलक्ष्मणौ ।।6.46.27।।वसुधायांनिरुच्छवासौहतावित्यन्वमन्यत ।

niṣpandau tu tadā dṛṣṭvā bhrātarau rāmalakṣmaṇau | vasudhāyāṃ nirucchvāsau hatāv iti anvamanyata || 6.46.27 ||

Melihat kedua-dua bersaudara, Rama dan Laksmana, tidak bergerak dan tidak bernafas di atas tanah, dia menyimpulkan, "Mereka telah terbunuh."

निष्पन्दौmotionless
निष्पन्दौ:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootनिष्पन्द (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, द्विवचन; रामलक्ष्मणौ इत्यस्य विशेषणम्
तुbut
तु:
Sambandha/Particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात (contrast/emphasis)
तदाthen
तदा:
Adhikarana (काल-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (then)
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय, ‘having seen’
भ्रातरौthe two brothers
भ्रातरौ:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, द्विवचन
रामलक्ष्मणौRama and Lakshmana
रामलक्ष्मणौ:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootराम + लक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, द्विवचन; इतरेतर-द्वन्द्वः
वसुधायाम्on the ground
वसुधायाम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootवसुधा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन
निरुच्छ्वासौbreathless
निरुच्छ्वासौ:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootनिर् + उच्छ्वास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, द्विवचन; बहुव्रीहिः (निर्-उच्छ्वासः यस्य)
हतौslain
हतौ:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootहन् (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, द्विवचन; रामलक्ष्मणौ इत्यस्य विशेषणम्
इतिthus
इति:
Sambandha/Quotation marker (इति)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरणार्थक-अव्यय
अन्वमन्यतthought/concluded
अन्वमन्यत:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअनु-मन् (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, एकवचन

Thereafter having seen the two brothers Rama and Lakshmana not responding or breathing, lying on the ground, he thought they were dead.

I
Indrajit
R
Rāma
L
Lakṣmaṇa

FAQs

The verse underscores the gap between perception and truth (satya): dharmic action depends on accurate knowledge, while hasty conclusions can mislead and fuel wrongful celebration.

Indrajit observes Rāma and Lakṣmaṇa lying motionless and assumes they have died.

The implied virtue is patience and verification—ethical judgment requires confirming truth, not merely reading signs that suit one’s desire.