Previous Verse
Next Verse

Shloka 14

सुवेलारोहणं रावण-सुग्रीव-नियुद्धम्

Ascent of Suvela and the Ravana–Sugriva Duel

परस्परंस्वेदविदग्धगात्रौपरस्परंशोणितदिग्धदेहौ ।परस्परंलशिष्टनिरुद्धचेष्टौपरस्परंशाल्मलिकिंशुकौयधा ।।।।मुष्टिप्रहारैश्चतलप्रहारैररत्निघातैश्चकराग्रघातैः ।तौचक्रतुर्युद्धमसह्यरूपंमहाबलौराक्षसवानरेन्द्रौ ।।।।

parasparaṃ svedavidagdhagātrau parasparaṃ śoṇitadigdhadehau |

parasparaṃ laśiṣṭaniruddhaceṣṭau parasparaṃ śālmalikiṃśukau yathā ||

muṣṭiprahāraiś ca talaprahārair aratnighātaiś ca karāgraghātaiḥ |

tau cakratur yuddham asahyarūpaṃ mahābalau rākṣasavānareन्द्रौ ||

Saling mengunci—anggota tubuh hangus oleh peluh, badan bersalut darah—dua raja perkasa, raja Rākṣasa dan raja Vānara, berbelit rapat dan seketika terhenti geraknya, bagaikan pohon śālmali dan kiṃśuka yang merah menyala. Lalu mereka bertempur dengan rupa yang menggerunkan: tumbukan penumbuk, tamparan tapak, hentakan lengan bawah, serta libasan hujung jari.

परस्परम्mutually; against each other
परस्परम्:
क्रियाविशेषण (Adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootपरस्पर (प्रातिपदिक)
Formअव्ययम् (क्रियाविशेषणम्) = adverb/particle meaning ‘mutually/each other’
स्वेदsweat
स्वेद:
समासाङ्ग (Compound member)
TypeNoun
Rootस्वेद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग (प्रायः नपुंसक), प्रथमा/द्वितीया एकवचन (समासाङ्ग) = stem used as compound member
विदग्धscorched/burnt
विदग्ध:
समासाङ्ग (Qualifier within compound)
TypeAdjective
Root√दह् (धातु) + वि- उपसर्ग; विदग्ध (कृदन्त-भूतकर्मणि)
Formकृदन्तः (क्त-प्रत्ययान्तः), विशेषणरूपेण समासाङ्ग = past participle ‘burnt/scorched’ used adjectivally in compound
गात्रौ(their) bodies/limbs (two persons)
गात्रौ:
कर्तृ (Subject; with implied ‘they two were’)
TypeNoun
Rootगात्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा द्विवचन = nominative dual (subject complement)
परस्परम्mutually
परस्परम्:
क्रियाविशेषण (Adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootपरस्पर (प्रातिपदिक)
Formअव्ययम् (क्रियाविशेषणम्)
शोणितblood
शोणित:
समासाङ्ग (Compound member)
TypeNoun
Rootशोणित (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया एकवचन (समासाङ्ग) = compound member
दिग्धsmeared
दिग्ध:
समासाङ्ग (Qualifier within compound)
TypeAdjective
Root√दिह् (धातु) ; दिग्ध (कृदन्त-क्त)
Formकृदन्तः (क्त-प्रत्ययान्तः), विशेषणरूपेण समासाङ्ग = ‘smeared/daubed’
देहौbodies (of the two)
देहौ:
कर्तृ (Subject; with implied ‘they two were’)
TypeNoun
Rootदेह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा द्विवचन = nominative dual
परस्परम्mutually
परस्परम्:
क्रियाविशेषण (Adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootपरस्पर (प्रातिपदिक)
Formअव्ययम् (क्रियाविशेषणम्)
लशिष्टclinging
लशिष्ट:
समासाङ्ग (Qualifier within compound)
TypeAdjective
Root√लश्/√लिष् (धातु; ‘to cling/adhere’) ; लशिष्ट (कृदन्त-क्त)
Formकृदन्तः (क्त-प्रत्ययान्तः), विशेषणरूपेण समासाङ्ग = ‘clinging/attached’
निरुद्धrestrained
निरुद्ध:
समासाङ्ग (Qualifier within compound)
TypeAdjective
Root√रुध् (धातु) + नि- उपसर्ग; निरुद्ध (कृदन्त-क्त)
Formकृदन्तः (क्त-प्रत्ययान्तः), विशेषणरूपेण समासाङ्ग = ‘restrained/blocked’
चेष्टौmovements/efforts (of the two)
चेष्टौ:
कर्तृ (Subject complement; movements were restrained)
TypeNoun
Rootचेष्टा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा द्विवचन = nominative dual (‘movements/efforts’ of the two)
परस्परम्mutually
परस्परम्:
क्रियाविशेषण (Adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootपरस्पर (प्रातिपदिक)
Formअव्ययम् (क्रियाविशेषणम्)
शाल्मलिsilk-cotton tree
शाल्मलि:
समासाङ्ग (Compound member)
TypeNoun
Rootशाल्मलि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया एकवचन (समासाङ्ग) = compound member
किंशुकौ(two) kiṃśuka trees (flame-of-the-forest)
किंशुकौ:
उपमान (Standard of comparison; in simile)
TypeNoun
Rootकिंशुक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा द्विवचन = nominative dual
यथाas; like
यथा:
उपमान-सम्बन्ध (Simile marker)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्ययम् (उपमानवाचक/तुलनाबोधक) = comparative particle ‘as/like’
मुष्टिfist
मुष्टि:
समासाङ्ग (Compound member)
TypeNoun
Rootमुष्टि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया एकवचन (समासाङ्ग) = compound member
प्रहारैःwith blows/strikes
प्रहारैः:
करण (Instrument/means)
TypeNoun
Rootप्रहार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया बहुवचन = instrumental plural
and
:
समुच्चय (Coordinator)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम् (समुच्चयबोधक) = conjunction ‘and’
तलpalm (of hand)
तल:
समासाङ्ग (Compound member)
TypeNoun
Rootतल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया एकवचन (समासाङ्ग) = compound member (‘palm’)
प्रहारैःwith strikes/slaps
प्रहारैः:
करण (Instrument/means)
TypeNoun
Rootप्रहार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया बहुवचन = instrumental plural
अरत्निforearm
अरत्नि:
समासाङ्ग (Compound member)
TypeNoun
Rootअरत्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया एकवचन (समासाङ्ग) = compound member (‘forearm/elbow region’)
घातैःwith blows
घातैः:
करण (Instrument/means)
TypeNoun
Rootघात (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया बहुवचन = instrumental plural
and
:
समुच्चय (Coordinator)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम् (समुच्चयबोधक)
कराग्रfingertip/nail
कराग्र:
समासाङ्ग (Compound member)
TypeNoun
Rootकर (प्रातिपदिक) + अग्र (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (करस्य अग्रं) = ‘tip of the hand’ i.e., fingernail; समासाङ्ग (compound member)
घातैःwith strikes
घातैः:
करण (Instrument/means)
TypeNoun
Rootघात (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया बहुवचन = instrumental plural
तौthose two
तौ:
कर्तृ (Agent/subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, प्रथमा द्विवचन = nominative dual
चक्रतुःthey two did/performed
चक्रतुः:
क्रिया (Main action)
TypeVerb
Root√कृ (धातु) ; चक्रतुः
Formलिट्-लकार (परस्मैपदम्), प्रथमपुरुष, द्विवचन = perfect, 3rd person dual
युद्धम्battle/fight
युद्धम्:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootयुद्ध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया एकवचन = accusative singular
असह्यunbearable
असह्य:
विशेषण (Qualifier of object)
TypeAdjective
Root√सह् (धातु) + अ- (नञ्) ; असह्य (कृदन्त/विशेषण)
Formविशेषणम्, नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया एकवचन (युद्धम् इति विशेष्यस्य) = adjective agreeing with yuddham
रूपम्in form/nature
रूपम्:
विशेषण (Qualifier of object)
TypeNoun
Rootरूप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; असह्यरूपम् = कर्मधारय-समासे विशेषणभावः (asahya-rūpa)
महाबलौvery strong; mighty
महाबलौ:
कर्तृविशेषण (Qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootमहा (अव्यय/उपसर्गसदृश-पूर्वपद) + बल (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारयः (महच्च तत् बलं यस्य), पुंलिङ्ग, प्रथमा द्विवचन = nominative dual adjective
राक्षसRakshasa
राक्षस:
समासाङ्ग (Compound member)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन (समासाङ्ग) = compound member
वानरVanara
वानर:
समासाङ्ग (Compound member)
TypeNoun
Rootवानर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन (समासाङ्ग) = compound member
इन्द्रौtwo lords/kings
इन्द्रौ:
कर्तृ (Subject apposition)
TypeNoun
Rootइन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा द्विवचन; राक्षसवानरेन्द्रौ = षष्ठी-तत्पुरुषः (राक्षसस्य वानरस्य च इन्द्रौ) ‘kings among…’

Sugriva and Ravana, their bodies sweating all over, bodies coloured red with blood looking like red silk cotton trees, their bodies clinging together interlocked with each other stood motionless. They were fighting with their fists, palms and blows of forearms, hurting each other with nails and carrying out unbearable forms of war.

S
Sugrīva (Vānara king)
R
Rāvaṇa (Rākṣasa king, by context)
K
Kiṃśuka tree (simile)

FAQs

The verse frames conflict within the epic’s moral battlefield: strength and endurance are displayed, but the larger dharmic point is that such power is meaningful only when aligned with a righteous cause (Sugrīva fights as Rāma’s ally).

Sugrīva and the rākṣasa king grapple at close quarters, exchanging brutal hand-to-hand strikes while locked together.

Martial stamina and fearlessness—especially Sugrīva’s capacity to endure pain and continue for the sake of duty to his ally.