Previous Verse
Next Verse

Shloka 11

लक्ष्मणक्रोधः सुग्रीवप्रबोधनं च

Lakshmana’s Wrath and the Summoning of Sugriva

ततश्शुभमतिः प्राज्ञो भ्रातुः प्रियहिते रतः।लक्ष्मणः प्रतिसंरब्धो जगाम भवनं कपेः4.31.10।।शक्रबाणासनप्रख्यं धनुः कालान्तकोपमः।प्रगृह्य गिरिशृङ्गाभं मन्दरः सानुमानिव।।4.31.11।।

tataḥ śubha-matiḥ prājño bhrātuḥ priya-hite rataḥ |

lakṣmaṇaḥ pratisaṃrabdho jagāma bhavanaṃ kapeḥ (4.31.10) ||

śakra-bāṇāsana-prakhyaṃ dhanuḥ kālānta-kopamaḥ |

pragṛhya giri-śṛṅgābhaṃ mandaraḥ sānumān iva (4.31.11) ||

Lakṣmaṇa yang bijaksana dan berhati mulia, demi kebaikan saudaranya, pergi dengan semangat yang membara ke kediaman Sugrīva, raja kera. Baginda memegang busur seperti busur Indra, menggerunkan seperti amarah pada akhir zaman; tubuhnya menjulang seperti puncak gunung, bagaikan Mandara dengan lerengnya, lalu mara.

यथोक्तकारीdoing as instructed
यथोक्तकारी:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootयथा-उक्त-कारी (प्रातिपदिक; कृ धातु-णिनि)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; तत्पुरुषः (यथा उक्तं करोति)
वचनम्speech/words
वचनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवचन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
उत्तरम्replying/answering
उत्तरम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootउत्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेषण (वचनम्)
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
एवindeed
एव:
Avadharana (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-निपात (emphatic particle)
स-उत्तरम्together with an answer
स-उत्तरम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootस+उत्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; तत्पुरुषः (उत्तरेण सह)
बृहस्पतिसमःlike Brihaspati
बृहस्पतिसमः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootबृहस्पति-सम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; तत्पुरुषः (बृहस्पतेः समः)
बुद्ध्याby intellect
बुद्ध्या:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootबुद्धि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन
मत्वाhaving considered
मत्वा:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootमन् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (absolutive/gerund)
रामानुजःRama's younger brother
रामानुजः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootराम-अनुज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; तत्पुरुषः (रामस्य अनुजः)
तदाthen
तदा:
Kala (काल)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय
कामक्रोधसमुत्थेनarising from desire and anger
कामक्रोधसमुत्थेन:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootकाम-क्रोध-समुत्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; द्वन्द्व-पूर्वपद (कामः च क्रोधः च) + समुत्थ (सम्+उत्+स्था/उत्था)
भ्रातुःof (his) brother
भ्रातुः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन
कोपाग्निनाby the fire of anger
कोपाग्निना:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootकोप-अग्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; तत्पुरुषः (कोपः एव अग्निः)
वृतःencompassed
वृतः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootवृ (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
प्रभञ्जनःstorm-wind
प्रभञ्जनः:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootप्रभञ्जन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; उपमान
इवlike
इव:
Upama (उपमा)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-वाचक निपात
अप्रीतःdispleased
अप्रीतः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअ+प्रीत (प्रातिपदिक; प्री धातु-क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
प्रययौwent forth/marched
प्रययौ:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र+या (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन, परस्मैपद
लक्ष्मणःLakshmana
लक्ष्मणः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
तदाthen
तदा:
Kala (काल)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय

The noblehearted, benevolent and wise Lakshmana, eager to please Rama, picked up his bow looking like a mountain peak, comparable to the bow of Indra and agitated with the anger of the god of Death entered the mansion of Sugriva which stood like the mountain peak of Mandara.

L
Lakshmana
S
Sugriva
I
Indra (Shakra)
M
Mandara (mountain)

FAQs

The verse reinforces dharma as active guardianship: righteous ends (upholding pledged truth) may require strong, disciplined intervention.

A continued, heightened portrayal of Lakṣmaṇa’s approach to Sugrīva, emphasizing urgency and the seriousness of enforcing the pact.

Determination in service—Lakṣmaṇa embodies vigilant support for righteous leadership and truth-bound commitments.