Previous Verse
Next Verse

Shloka 59

रामदर्शनार्थं दारानयनम्

The Queens Summoned; Rama’s Leave-Taking and Dasaratha’s Collapse

फलानि मूलानि च भक्षयन्वनेगिरींश्च पश्यन् सरितस्सरांसि च।वनं प्रविश्यैव विचित्रपादपम्सुखी भविष्यामि तवास्तु निर्वृतिः।।।।

phalāni mūlāni ca bhakṣayan vane girīṃś ca paśyan saritaḥ sarāṃsi ca | vanaṃ praviśyaiva vicitrapādapaṃ sukhī bhaviṣyāmi tavāstu nirvṛtiḥ ||

Dengan memakan buah-buahan dan akar-akar di rimba, memandang gunung-ganang, sungai-sungai dan tasik-tasik—memasuki hutan yang beraneka pepohon—aku akan berbahagia. Semoga tuanku beroleh ketenteraman.

फलानिfruits
फलानि:
कर्म (object of भक्षयन्)
TypeNoun
Rootफल (प्रातिपदिकम्)
Formनपुंसकलिङ्गम्; प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः; बहुवचनम् (neuter; nominative/accusative; plural)
मूलानिroots
मूलानि:
कर्म (object of भक्षयन्)
TypeNoun
Rootमूल (प्रातिपदिकम्)
Formनपुंसकलिङ्गम्; प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः; बहुवचनम् (neuter; nominative/accusative; plural)
and
:
समुच्चय (coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्ययम्)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction: 'and')
भक्षयन्eating
भक्षयन्:
कर्ता (agent; same as implied 'अहम्')
TypeVerb
Rootभक्ष् (धातुः) → भक्षयत् (कृदन्त-प्रातिपदिकम्)
Formवर्तमानकाले शतृ-प्रत्ययान्तः; परस्मैपदी; पुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचनम् (present active participle; masc; nominative singular)
वनेin the forest
वने:
अधिकरण (location)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिकम्)
Formनपुंसकलिङ्गम्; सप्तमी-विभक्तिः; एकवचनम् (neuter; locative; singular)
गिरीन्mountains
गिरीन्:
कर्म (object of पश्यन्)
TypeNoun
Rootगिरि (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गम्; द्वितीया-विभक्तिः; बहुवचनम् (masculine; accusative; plural)
and
:
समुच्चय (coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्ययम्)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction: 'and')
पश्यन्seeing
पश्यन्:
कर्ता (agent; same as implied 'अहम्')
TypeVerb
Rootदृश् (धातुः) → पश्यत् (कृदन्त-प्रातिपदिकम्)
Formवर्तमानकाले शतृ-प्रत्ययान्तः; परस्मैपदी; पुंलिङ्गे प्रथमा-एकवचनम् (present active participle; masc; nominative singular)
सरितःrivers
सरितः:
कर्म (object of पश्यन्)
TypeNoun
Rootसरित् (प्रातिपदिकम्)
Formस्त्रीलिङ्गम्; द्वितीया-विभक्तिः; बहुवचनम् (feminine; accusative; plural)
सरांसिlakes
सरांसि:
कर्म (object of पश्यन्)
TypeNoun
Rootसरस् (प्रातिपदिकम्)
Formनपुंसकलिङ्गम्; प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः; बहुवचनम् (neuter; nominative/accusative; plural)
and
:
समुच्चय (coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्ययम्)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction: 'and')
वनम्the forest
वनम्:
कर्म (object of प्रविश्य)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिकम्)
Formनपुंसकलिङ्गम्; द्वितीया-विभक्तिः; एकवचनम् (neuter; accusative; singular)
प्रविश्यhaving entered
प्रविश्य:
पूर्वकाल (prior action to भविष्यामि)
TypeVerb
Rootप्र + विश् (धातुः) → प्रविश्य (क्त्वान्त-अव्ययम्)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्तः; अव्ययम् (gerund/absolutive: 'having entered')
एवindeed / just
एव:
अवधारण (emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्ययम्)
Formअवधारणार्थक-अव्ययम् (particle of emphasis: 'indeed/just')
विचित्रपादपम्having various trees / with diverse trees
विचित्रपादपम्:
विशेषण-विशेष्यभावः; कर्म (वनम् इति विशेष्यस्य विशेषणम्; object-domain of प्रविश्य)
TypeNoun
Rootविचित्र + पादप (प्रातिपदिके) (कर्मधारय-समासः)
Formनपुंसकलिङ्गम्; द्वितीया-विभक्तिः; एकवचनम् (neuter; accusative; singular)
सुखीhappy
सुखी:
कर्तृ-विशेषण (predicate adjective of अहम्)
TypeAdjective
Rootसुखिन् (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गम्; प्रथमा-विभक्तिः; एकवचनम् (masculine; nominative; singular)
भविष्यामिI shall be
भविष्यामि:
क्रिया (main verb)
TypeVerb
Rootभू (धातुः)
Formलृट्-लकारः (भविष्यत्कालः); परस्मैपदम्; उत्तमपुरुषः; एकवचनम् (simple future; active; 1st person singular)
तवof you / your
तव:
सम्बन्ध (possessor/related to निर्वृतिः)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिकम्)
Formषष्ठी-विभक्तिः; एकवचनम् (genitive; singular; pronoun)
अस्तुmay it be / let it be
अस्तु:
क्रिया (injunctive/benedictive verb)
TypeVerb
Rootअस् (धातुः)
Formलोट्-लकारः (आज्ञार्थ/आशीर्लिङ्गार्थः); परस्मैपदम्; प्रथमपुरुषः; एकवचनम् (imperative/benedictive sense: 'let there be'); 3rd person singular
निर्वृतिःcessation of grief / consolation / peace
निर्वृतिः:
कर्ता (subject of अस्तु)
TypeNoun
Rootनिर्वृति (प्रातिपदिकम्)
Formस्त्रीलिङ्गम्; प्रथमा-विभक्तिः; एकवचनम् (feminine; nominative; singular)

Entering the forest full of various kinds of trees I shall be happy to view the mountains, rivers and the lakes and to eat fruits and roots. (Hence) do not grieve.

R
Rāma
D
Daśaratha
F
forest (vana)
M
mountains (giri)
R
rivers (saritaḥ)
L
lakes (sarāṃsi)

FAQs

Contentment in dharmic hardship: righteousness transforms exile into a disciplined, peaceful life rather than a punishment.

Rāma reassures Daśaratha that forest life will not be misery for him, asking him to be at peace.

Santoṣa (contentment) and resilience rooted in duty.