Shloka 70

दशपञ्चचतुर्वर्गान्सप्तवर्गं च तत्त्वतः।अष्टवर्गं त्रिवर्गं च विद्यास्तिस्रश्च राघव।।2.100.68।।इन्द्रियाणां जयं बुद्ध्या षाड्गुण्यं दैवमानुषम्।कृत्यं विंशतिवर्गं च तथा प्रकृतिमण्डलम्।।2.100.69।।यात्रादण्डविधानं च द्वियोनी सन्धिविग्रहौ।कच्चिदेतान्महाप्राज्ञ यथावदनुमन्यसे।।2.100.70।।

idaṃ bhuṅkṣva mahārāja prīto yad-aśanā vayam |

yad-annaḥ puruṣo bhavati tad-annās tasya devatāḥ ||

Wahai Maharaja, sudilah berkenan dan santaplah makanan yang sama yang kami makan ini; kerana para dewa yang berhubung dengan seseorang turut menerima makanan yang sama seperti yang dimakannya.

दशपञ्चचतुर्वर्गान्the groups of ten, five, and four (divisions)
दशपञ्चचतुर्वर्गान्:
Karma (कर्म/object)
TypeNoun
Rootदश + पञ्च + चतुर् + वर्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया बहुवचन; द्विगु-समास (संख्यापूर्वक): दशवर्गाः + पञ्चवर्गाः + चतुर्वर्गाः (as a combined enumerative expression)
सप्तवर्गम्the group of seven
सप्तवर्गम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसप्त + वर्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; द्विगु: सप्तवर्गः
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
FormConjunction (समुच्चयार्थक-अव्यय)
तत्त्वतःtruly/accurately
तत्त्वतः:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतत्त्वतस् (अव्यय)
FormAdverb (तत्त्वतः = 'in truth/accurately')
अष्टवर्गम्the group of eight
अष्टवर्गम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअष्ट + वर्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; द्विगु
त्रिवर्गम्the group of three
त्रिवर्गम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootत्रि + वर्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; द्विगु
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
FormConjunction
विद्याःbranches of knowledge
विद्याः:
Karma (कर्म/object in list)
TypeNoun
Rootविद्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा बहुवचन
तिस्रःthree
तिस्रः:
Karma (कर्म/object-qualifier)
TypeAdjective
Rootत्रि (संख्या-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा बहुवचन; numeral adjective qualifying विद्याः
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
FormConjunction
राघवO Raghava (Bharata)
राघव:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootराघव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन एकवचन
इन्द्रियाणाम्of the senses
इन्द्रियाणाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootइन्द्रिय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी बहुवचन
जयम्conquest
जयम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootजय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया एकवचन
बुद्ध्याby intellect
बुद्ध्या:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootबुद्धि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया एकवचन
षाड्गुण्यम्the sixfold policy/qualities
षाड्गुण्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootषट् + गुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; द्विगु: षण्णां गुणानां समाहारः
दैवमानुषम्divine-and-human (twofold)
दैवमानुषम्:
Karma (कर्म/object-qualifier)
TypeAdjective
Rootदैव + मानुष (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; द्वन्द्व used adjectivally: दैवं च मानुषं च (arising from fate and human agency)
कृत्यम्duty/what is to be done (kritya)
कृत्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकृत्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया एकवचन
विंशतिवर्गम्the group of twenty
विंशतिवर्गम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootविंशति + वर्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; द्विगु
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
FormConjunction
तथाalso
तथा:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
FormAdverb
प्रकृतिमण्डलम्the circle of constituents (prakriti-mandala)
प्रकृतिमण्डलम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootप्रकृति + मण्डल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष: प्रकृतेः मण्डलम्
यात्रादण्डविधानम्arrangements for expedition and punishment
यात्रादण्डविधानम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootयात्रा + दण्ड + विधान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; समास: यात्रायाः दण्डस्य विधानम् (nested tatpuruṣa)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
FormConjunction
द्वियोनीtwo-sourced
द्वियोनी:
Karta (कर्ता/subject-qualifier)
TypeAdjective
Rootद्वि + योनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा द्विवचन/एकवचन?; used as adjective to सन्धिविग्रहौ (dual): 'having two sources'; here effectively nominative dual agreeing in sense with dual subject
सन्धिविग्रहौpeace and war
सन्धिविग्रहौ:
Karma (कर्म/object in list)
TypeNoun
Rootसन्धि + विग्रह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा द्विवचन; इतरेतर-द्वन्द्व: सन्धिः च विग्रहः च
कच्चित्I trust?
कच्चित्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootकच्चित् (अव्यय)
FormInterrogative/particle
एतान्these
एतान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया बहुवचन
महाप्राज्ञO highly wise one
महाप्राज्ञ:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहा + प्राज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन एकवचन; कर्मधारय: महान् प्राज्ञः
यथावत्properly
यथावत्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootयथावत् (अव्यय)
FormAdverb (यथावत् = properly, as it should be)
अनुमन्यसेyou approve/follow/consider
अनुमन्यसे:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअनु + मन् (धातु)
Formलट् (Present), मध्यमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद

O highly sagacious Bharata, I trust, having understood their true nature you are appropriately following the ten, five and four divisions, the seven divisions, the eight divisions, the three divisions, three kinds of knowledge, victory over the senses, the six qualities, evils arising from destiny and human agency, kritya, division of twenty, similarly Prakriti and Mandalas and two sources of Yatra and chastisement and of peace and war.

M
mahārāja
D
devatāḥ (deities)

FAQs

Hospitality (atithi-dharma) and ritual propriety: sharing food respectfully is treated as sacred, extending to one’s divine associations.

A speaker invites a king to accept the same food the hosts are eating, grounding the invitation in a traditional religious rationale.

Generosity and reverence: offering one’s own portion sincerely, not merely a formal or inferior substitute.