Previous Verse
Next Verse

Shloka 13

Glorification of the Yamunā (Yamuna Mahatmya) and Prayāga’s Step-by-Step Aśvamedha Merit

मार्कंडेय उवाच । शृणु राजन्महागुह्यं सर्वपापप्रणाशनम् । मासं वसंस्तु राजेंद्र प्रयागे नियतेंद्रियः

mārkaṃḍeya uvāca | śṛṇu rājanmahāguhyaṃ sarvapāpapraṇāśanam | māsaṃ vasaṃstu rājeṃdra prayāge niyateṃdriyaḥ

Mārkaṇḍeya bersabda: “Wahai Raja, dengarlah rahsia agung ini yang memusnahkan segala dosa. Wahai raja segala raja, dengan menetap di Prayāga selama sebulan sambil mengekang pancaindera…”

mārkaṇḍeyaḥMārkaṇḍeya
mārkaṇḍeyaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootmārkaṇḍeya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
uvācasaid
uvāca:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√vac (धातु)
Formलिट्-लकार (परोक्षभूत/परफेक्ट), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
śṛṇulisten
śṛṇu:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√śru (धातु)
Formलोट्-लकार (आज्ञार्थ), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
rājanO king
rājan:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootrājan (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन
mahā-guhyama great secret
mahā-guhyam:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootmahā (प्रातिपदिक) + guhya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः—कर्मधारय (महद् गुह्यम्)
sarva-pāpa-praṇāśanamdestroyer of all sins
sarva-pāpa-praṇāśanam:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootsarva (प्रातिपदिक) + pāpa (प्रातिपदिक) + praṇāśana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (षष्ठी/कर्मधारय-प्रायः): ‘सर्वेषां पापानां प्रणाशनम्’
māsamfor a month
māsam:
Kāla-adhikaraṇa (Duration/काल)
TypeNoun
Rootmāsa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कालावधि-अर्थे (accusative of duration)
vasanstaying
vasan:
Karta (Agent-participle/कर्ता)
TypeVerb
Root√vas (धातु)
Formवर्तमानकृदन्त (शतृ), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘वसन्’ = dwelling/staying
tuindeed; but
tu:
Discourse particle (Nipāta/निपात)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formअव्यय; अवधान/विरोध/अन्वयार्थक निपात
rājendraO best of kings
rājendra:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootrājan (प्रातिपदिक) + indra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (षष्ठी): ‘राज्ञाम् इन्द्रः’
prayāgein Prayāga
prayāge:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootprayāga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन
niyata-indriyaḥone with controlled senses
niyata-indriyaḥ:
Karta (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootniyata (प्रातिपदिक) + indriya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—बहुव्रीहि: ‘नियतानीन्द्रियाणि यस्य सः’

Mārkaṇḍeya

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

Type: tirtha

Sandhi Resolution Notes: rājanmahāguhyaṃ = rājan mahā-guhyam; vasaṃstu = vasan tu; rājeṃdra = rājendra; niyateṃdriyaḥ = niyata-indriyaḥ.

M
Mārkaṇḍeya
K
King (Rājan/Rājendra)
P
Prayāga

FAQs

It points to living at Prayāga for a month while practicing restraint of the senses (niyatendriya), presented as a “great secret” that destroys sins.

Prayāga is highlighted as a tīrtha where disciplined residence and practice are especially efficacious for purification, fitting the tīrtha-māhātmya tone common in the Svarga-khaṇḍa.

Self-control (indriya-nigraha) is central—purification is tied not only to sacred place but also to inner restraint and regulated conduct.